K Vianociam patria neodmysliteľne už niekoľko rokov rovnako ako Tri oriešky pre Populušku, Perinbaba, či rodinná komédia S tebou ma baví svet. Ktovie ale, či by si kultová česká tragikomédia Pelíšky získala srdcia divákov natoľko, keby sa v nej niekoľko pamätných hlášok vôbec neobjavilo.

Veľa z nich totiž bolo výsledkom improvizácie a veľkým prekvapením je, že ide práve o tie najpamätnejšie. Zaujímavé pritom je, že scenár filmu Pelíšky režiséra Jana Hřebejka sa pred samotným začiatkom nakrúcania prepisoval až osemkrát. V pôvodnej verzii scenára v snímke chýbali scény zachytávajúce napríklad august ´68 či obsadenie Československa vojskami Červenej armády.

Najviac improvizoval jeden herec

K úpravám replík ale dochádzalo aj priamo na pľaci. Niektorí herci sa totiž rozhodli improvizovať priamo pred zapnutými kamerami a režisérovi sa ich vlohy a talent vymyslieť niečo za pochodu zapáčilo natoľko, že to vo filme ponechal. S niektorými improvizovanými hláškami dokonca aj ďalej pracoval!

Ako uvádza portál ČSFD, vo veľkej miere sa o väčšinu improvizovaných scén postaral herec Jaroslav Dušek, ktorý stvárnil postavu učiteľa Sašu. Ten popustil uzdu svojej fantázii najmä pri scénach s hereckou kolegyňou Evou Holubovou.

Z množstva hlášok, ktoré počas celého trvania filmu padnú, ale istotne prekvapí, že práve tie najpamätnejšie v scenári neboli a sú výsledkom improvizácie.

Išlo napríklad o hlášku „Proletáři všech zemí, vyližte si prdel“, ktorú do filmu navrhol herec, režisér a scenárista Jiří Krejčík. Ten si v Pelíškoch zahral postavu lekára a sám ju v roku 1968 zakričal do dverí sovietskych kasární. Ani on však nie je pôvodným autorom.

Pôvodne hlášku totiž na svojom obraze zvečnil herec a maliar Josef Hlinomaz. Stalo sa tak v rovnakom roku.

Inšpirované skutočným príbehom

Z ďalších, ktoré herci improvizovali, to boli aj hlášky „A skláři nebudou mít co žrát“, prípitok na „Maršala Malinovskijho“, či otázka „Hledáš někoho, soudruhu?“ Tá vznikla z nápadu hercov Bolka Polívku a Miroslava Donutila, ktorí boli na divadelnom zájazde v Estónsku. Mali so sebou tlmočníka, ktorý sa po rusky opýtal tamojšieho staršieho obyvateľa na cestu, pričom použil aj oslovenie „súdruh“. Starý muž mal tlmočníka udrieť palicou.

Vedeli ste inak, že ani Pelíšky neboli pôvodný zmýšľaný názov pre film? Oficiálne išlo totiž len o pracovný názov filmu, ktorý sa ale nikomu okrem Jiřího Kodeta nepáčil. Tvorcovia ale do konca produkcie projektu žiadny lepší názov nevymysleli, a tak Pelíšky zostali Pelíškami.

Pozri aj:

Rekordné premietanie si tu vychutnalo až 20-tisíc divákov. Tento slovenský amfiteáter je európskym unikátom