Na spoločnosť vplýva mnoho faktorov, či už tradície, okolnosti, prípadne iné. Nám sa môžu zdať cudzie. Cudzie svojím charakterom. V niektorých ešte stále existuje kanibalizmus, či život v jaskyniach, alebo nejakých obydliach v divočine, no toto sú len niektoré z viacerých pozoruhodných rysov spoločností.

Naša Zem nás neustále prekvapuje. Na Zemi žijú kmene, o ktorých ste možno nikdy nepočuli. Dôkazom toho je aj článok, ktorý sme vám priniesli nedávno a dozviete sa v ňom veľa o kmeni, ktorý zabije každého cudzinca, ktorý „zablúdi“ na ich územie. Zaujímavý je aj článok o poslednom žijúcom členovi kmeňa, ktorého príbuzní už umreli a tak ostal na ostrove žiť úplne sám.

Samospráva vo väzení v San Pedro

Táto väznica v La Paz v Bolívii nie je len takou obyčajnou väznicou. Je to skôr mini mestečko, kde sa darí obchodu s drogami a nehnuteľnosťami už mnoho rokov a tiež tu prekvitá cestovný ruch. Žijú tu dokonca aj deti odsúdencov, kompletné rodiny, kde si manželky nemôžu dovoliť vychovávať deti na „vonkajšej“ strane. Väzni tu platia nájom a tí najbohatší majú dokonca vlastnú kúpeľňu a kuchyňu, zatiaľ čo tí najchudobnejší sa musia tlačiť v jednej unimobunke, prípadne spia vonku. Celkovo sa tu nachádza okolo 1500 väzňov, ktorí si vládnu sami. Majú tu aj demokraticky zvolených zástupcov pre každý komplex, ktorí zastupujú jednotlivé skupiny väzňov. Nejedná sa ale o mierumilovnú spoločnosť. Často sa tu väzni stretávajú s bodnými poraneniami, vyrába sa tu kokaín a obchoduje sa ním aj za bránami väznice. Ak máte peniaze navyše, vďaka menšiemu úplatku sa dostanete dovnútra a môžete si taký život na chvíľu vyskúšať.

Podzemné mesto v Austrálii

Mesto Coober Pedy na juhu Austrálie má niečo cez 1700 obyvateľov a je tu horúco. Naozaj veľmi horúco. Rekordná teplota v januári je niečo cez 47,1 stupňov Celzia. Vzhľadom k vysokým teplotám a okolitým púšťam, polovica mesta žije v podzemí. Coober Pedy je  banícke mesto, v ktorom sa ťažil opál a obyvatelia jednoducho nemajú na výber. Nezdá sa však, že by situácia bola až taká vážna. Nájdete tu domy o rozlohe aj 450 m², pričom podzemná teplota je konštantných 25 stupňov.

Manželstvá na jednu noc

Unikátna štruktúra rodiny sa objavila pri jazere Lugu, čo je tzv. himalájsky šperk medzi provinciami Yunnan a Sichuan. Miesta kultúra, tzv. „mosuo“ je známa najmä pre svoje manželstvá, v ktorom ženy vyzývajú mužov, aby ostali len cez noc, no nežijú spolu v jednej domácnosti. Ženy tu môžu meniť partnerov ako sa im zachce, no niektoré žijú aj v monogamnom vzťahu po celý život. Muži tu veľa zodpovednosti za deti nemajú, o rodinu sa starajú ženy, no pri výchove dievčat sú nápomocní.

Najizolovanejší ostrov na svete

Severný Sentinel Island, indické územie o veľkosti Manhattanu, je domovom obyvateľov, ktorí nemajú žiadny kontakt s modernou dobou. Jedná sa zrejme o ten najizolovanejší kmeň na Zemi. Na rozdiel od iných kmeňov, obyvatelia tohto ostrova sa naozaj modernej dobe a modernému svetu vyhýbajú. Podľa vedcov je ich jazyk natoľko odlišný, že s cudzincami neprichádzali do kontaktu po tisíce rokov. Ani antropologickým výpravám sa nepodarilo presvedčiť obyvateľov ostrova, že kontakt s moderným svetom by bo krokom vpred. Odpoveďou však boli vystrelené šípy a kamene. Po tsunami v roku 2004 si mnohí mysleli, že civilizácia na ostrove zahynula. Keď sa však po troch dňoch od katastrofy vybral na ostrov záchranný tím vo vrtuľníku, opäť tam stál celý kmeň, ktorý sa snažil šípmi vrtuľník „zostreliť“. Dodnes nikto nevie, ako je možné, že obyvatelia ostrova tsunami prežili.

Kultúra, ktorá celý život žije so svojimi jazvami

Suri je kmeň v južnom Sudáne a v Etiópii a známy je najmä vďaka jedinečnému prístupu k zdobeniu tela. Tradične tu majú dievčatá už za začiatku puberty prepichnuté pery a cez otvor pretiahnuté rôzne keramické platne, ktoré môžu dosiahnuť priemer až 12 centimetrov. Podľa Oxfordskej univerzity a výskumníkov je nosenie takýchto platní niečo ako nosiť opätky. V dospelosti sa platne zmenia, ženy sú sebavedomejšie a chodia s bradou trochu vyššie. Táto kultúra má niečo cez 200 000 členov, ktorí sú rozdelení do troch kmeňov a takéto ozdobné platne nie sú všetko. Počas života sa im na tele objavia mnohé zárezy, ktoré sa premenia na jazvy a jednotliví členovia kmeňa ich nosia hrdo vystavené. O mužoch prezrádzajú akýsi level ich skúseností a o ženách to, či v boji „ula“ porazili inú ženu tým, že ju udreli do náramku na ruke.

Sebestačnosť na Aljaške

Malý ostrov Diomede je plný maličkých komunít obyvateľov, ktorí tu žijú už mnoho rokov v izolácii. Ostrov je tiež známy pod názvom Ignaluk a nachádza sa v Beringovej úžine. Ostrov má rozlohu 7,3 km² a dokopy tu žije cca 70 osôb, čo sú informácie z internetových stránok miestnej školy. V roku 2012 bol ostrovu pridelený vrtuľník, ktorý mohol prepravovať osoby na pevninu. Počasie v zime je však nevyspytateľné a v zimnom období sa často stane, že vrtuľník nelieta a obyvatelia si musia vystačiť so zásobami, ktoré majú na ostrove.

17 mesiacov trvajúca spoločnosť o 6 osobách

Od júna 2010 do novembra 2011 žilo šesť mužov z Francúzska, Ruska, Talianska a Číny v dočasnej a veľmi izolovanej spoločnosti, v module 5920, ktorý mal rozlohu 550 m². Jednalo sa o misiu v Moskve s názvom Mars500, a šlo o simuláciu toho, čo by astronautov čakalo, ak by sa vybrali na Mars a späť. Cieľom bolo študovať psychické a fyzické zdravie posádky, vrátane toho ako sa, k sebe správajú, a či predídu prípadným konfliktom. Podľa prieskumov sa posádke celkom dobre darilo. Aspoň na začiatku. Pozerali filmy, oslavovali sviatky, veľa komunikovali, no časom sa členovia posádky čím ďalej tým menej pohybovali a trpeli poruchami spánku. Jeden člen posádky hlásil dokonca depresívne stavy.

Kmeň, ktorý vie ako sa hrať s vašou predstavivosťou

Povedzme, že žijete v kmeni, ktorý je známy pre stavbu komplikovaných domov na stromoch a… pre kanibalizmus. Zrazu sa pred vašimi dverami objaví partia cudzincov, ktorí sa chcú čo najviac dozvedieť o vašom kmeni a všetkých praktikách. No neboli by ste aspoň v malom pokušení? To sa možno stalo aj jednému mužovi, ktorý pred spravodajstvom vyhlásil, že členovia kmeňa chceli zjesť jeho 6-ročného synovca. Antropológovia však boli skeptickí. Ukázalo sa, že chlapec sa dostal do rúk úplne iného kmeňa a nie do rúk notoricky známeho kmeňa Korowai. Navyše antropológovia tvrdia, že kmeň Korowai sa vzdal kanibalizmu už pred niekoľkými rokmi. Obyvatelia ostrova sa však naučili, čo turisti radi počúvajú. Väčšina členov kmeňa už len kŕmi turistov vymyslenými historkami o tom, ako jedia ľudí. Kanibalizmus bokom. Ľudia z kmeňa Korowai stavajú domy na stromoch až vo výške 12 metrov, ktoré sú do detailov prepracované a každých pár rokov renovované.

interez.sk (Lucia M.), livescience.com