Pána Ľubomíra zadržali členovia súkromnej bezpečnostnej služby (SBS) 5. novembra počas toho, ako mal kradnúť fľašu alkoholu. Odviedli ho do sanitárnej miestnosti, kde čakal na príchod dvoch príslušníkov polície. Jeden z policajtov, Marek A., 48-ročnému mužovi bez domova spôsobil viacpočetné zranenia hlavy, tváre a ďalších častí tela a následný opuch mozgu ťažkého stupňa. Pre jednu fľašu alkoholu. 

Marek A. mal pána Ľubomíra biť aj na policajnej stanici. Obaja policajti mali podľa doteraz zverejnených informácií na rukách taktické rukavice. Muž na následky bitky na druhý deň zomrel v nemocnici. O tom, čo sa udialo, sa verejnosť dozvedela až 12. novembra. Pán Ľubomír by mal pred niekoľkými dňami 49 rokov.

Policajti, ktorí sú zodpovední za smrť muža bez domova, v správe uviedli, že nepoužili donucovacie prostriedky. Tvrdili, že pán Ľubomír bol opitý a spadol. To, aká je skutočnosť, ukázala až pitva. Mareka A. zadržali šesť dní od útoku, počas akcie s krycím názvom Exces. Druhý policajt zostal v službe, obvinený bol až 21. novembra, a to zo zneužívania právomocí verejného činiteľa.

Na Slovensku sa začalo hovoriť o tom, či ide o systémovú chybu, alebo o zlyhanie jednotlivca. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka ide o druhý prípad – zlyhal policajt. Okrem toho, Šutaj Eštok vyhlásil, že zabitý muž bol recidivista, ktorý spáchal viacero priestupkov.

„Aj keby to tak bolo, že pán Ľubomír spáchal už viacero priestupkov. Aj keby predvčerom vyšiel z väzenia, nič to nemení na fakte, že zásah polície bol neprimeraný. Za krádež jednej fľaše alkoholu si nikto nezaslúži smrť,“ hovorí Alexandra Kárová, výkonná riaditeľka občianskeho združenia Vagus.

Podotýka, že v prípade pána Ľubomíra je faktom to, že kradol. Kradol fľašu alkoholu. Podstata problému je však hlbšia. Treba si položiť otázku – prečo to tak bolo?  „Stáva sa, že ľudia žijúci priamo na ulici postupne prepadnú nejakému typu závislosti. A niet sa moc čo čudovať, ich každodenná realita, je tak náročná, že sa z nej snažia všemožne utiecť a aspoň na chvíľu zabudnúť,“ hovorí.

Alexandra Kárová v rozhovore pre interez opísala svoje pocity, ktoré na ňu doľahli po tom, ako sa o útoku v Košiciach dozvedela. Hovorí o útokoch na ľudí bez domova, odsudzovaní, predsudkoch i nefunkčnom systéme, ktorý tým, ktorí sa ocitnú na ulici, nepomáha.

„Myslím si, že ak by tú fľašu alkoholu kradol niekto „pekne vyzerajúci“, čiže napríklad pán v saku a mokasínach, polícia by si niečo takéto nedovolila.“

Aké sú vaše aktuálne pocity po tom, čo sa stalo v Košiciach?

Úprimne, šokovalo ma to. Napriek tomu, že sa s tým stretávame pomerne často a že nám klienti o tom hovoria, tak ma to veľmi zamrzelo a stále to vo mne rezonuje. Najmä tá časť, že to niekoľko dní absolútne nikto neriešil.

Dospeli sme do štádia, kedy sa niečo takéto udeje a následne sa to ešte niekoľko dní „tutle“ a tají a následne od najvyšších v tomto štáte prídu reakcie ako – bol to človek bez domova, že to netreba až tak úplne riešiť, a vlastne som mala dojem, že ide o zľahčovanie situácie. Namiesto toho, aby sme zaujali veľmi jasné a rázne stanovisko a veľmi jasne povedali takémuto správaniu NIE.

Či už ide o systémové zlyhanie, alebo o zlyhanie jednotlivca, je to jedno. Malo zaznieť veľmi rázne odsúdenie a veľmi zreteľné ospravedlnenie alebo poľutovanie.

Minister vnútra skutok policajta odsúdil, vzápätí ale povedal, že v prípade pána Ľubomíra išlo o niekoľkonásobného recidivistu.

Aj keby bol viacnásobný recidivista, tak čo? Aj keby to tak bolo, že pán Ľubomír spáchal už viacero priestupkov. Aj keby predvčerom vyšiel z väzenia, nič to nemení na fakte, že zásah polície bol neprimeraný.

Áno, kradol, je to tak. Faktom je asi aj to, že mal nejaký typ závislosti. Ale to nás neoprávňuje k takému správaniu. Aj keby ten policajt za ním prišiel desaťkrát denne, je to jeho práca. A ak mal dojem, že je toho naňho veľa, čo, samozrejme, mohlo byť, mal zdvihnúť telefón a zavolať nadriadenému, aby ho preradil niekam inam.

Otázka na zamyslenie je, ako pracujeme s ľuďmi vo výkone trestu. Pre niečo sa dostali do väzenia, zrejme spáchali nejaký typ zločinu, či už menej závažný alebo závažný. Ale do toho väzenia majú predsa ísť na to, aby sa „polepšili“. Ako a kto tam s nimi pracuje? Trpíme nedostatkom sociálnych pracovníkov.

Týmto ľuďom treba dať viac možností a príležitostí, napríklad rekvalifikovať sa. Potom by bola vyššia pravdepodobnosť, že by sa dokázali zaradiť späť do bežného modelu života. Je to účinnejšie než odsúdenie za drobnejšiu krádež, ale tá osoba si to vo väzení len odsedí. Ak s nimi nebudeme pracovať a nebudeme im ponúkať možnosti, ako sa z bludného kruhu dostať von, čo očakávame?

Ako sa k tomu, čo sa stalo v Košiciach, postavili klienti sociálnych služieb?