Experimenty na poli kvantovej fyziky sú čoraz častejšie, aj keď si vyžadujú veľké množstvo energie a snahy, a do budúcna môžu priniesť cenné poznatky. Navodzovanie kvantovej superpozície je vo všeobecnosti náročné a labilné, no vedcom z Číny sa malo podariť udržať atómy v superpozícii šialených 23 minút a 20 sekúnd.
Držali superpozíciu
Štúdia vedcov z Čínskej univerzity vedy a technológie je zatiaľ publikovaná ako predtlač, pričom neprešla odborným recenzovaním. Ich zistenia sú tak mimoriadne vzrušujúce a zaujímavé, avšak je potrebné si zachovávať aj istú mieru neistoty.
Čínski vedci tvrdia, že 10-tisíc atómov yterbia ochladili na teplotu len niekoľko tisícin stupňa nad absolútnu nulu a atómy následne zachytili do „optickej pasce“ pomocou svetla. Vďaka tomu vedia presne kontrolovať polohu a stav každého z atómov a tie sa nachádzali v tzv. superpozícii, takže atómy boli naraz v dvoch rôznych stavoch ich spinu. Spin predstavuje rotáciu a častica, pokiaľ nie je v superpozícii, rotuje vždy len v jednom smere, píše portál IFL Science.
Schrödingerov experiment
Tento kvantový stav je opísaný v slávnom myšlienkovom experimente známom ako Schrödingerova mačka. Hovorí o mačke v škatuli s jedom, ktorý sa môže náhodne uvoľniť a mačku zabiť. Bez otvorenia škatule ale nevieme, či je mačka živá alebo mŕtva, a to znamená, že je v superpozícii, lebo pred otvorením škatule je zároveň živá aj mŕtva. Až do momentu, keď sa pozrieme, mačka existuje v dvoch protichodných stavoch. Asi nemusíme pripomínať, že žiadna mačka neprišla pri tomto experimente o život, keďže je to iba teoretický opis kvantovej superpozície fyzikom Erwinom Schrödingerom ešte v 30. rokoch 20. storočia.
V novom experimente čínskych vedcov je ohromujúca časová dĺžka navodenia superpozície. V prírodných podmienkach sa častica zo superpozície zrúti do jedného alebo druhého stavu prakticky okamžite, no vedcom sa to podarilo udržať až 1400 sekúnd, pričom tvrdia, že pri vhodnejších podmienkach by to mohlo byť ešte dlhšie.
Podľa nich je možné použiť mnoho iných prvkov, nie je nutné používať len yterbium. To zvolili najmä preto, lebo jeho atómy sú citlivé na merania magnetických polí.
Ak sa pýtate, aké praktické využitie má takéto niečo, tak podľa vedeckého tímu by to mohlo otvoriť cestu k vysoko presným meraniam, ale aj k spracovaniu informácií pre kvantové počítače, či dokonca umožní skúmať limity fyzikálnych teórií a testovanie štandardného modelu.
Nahlásiť chybu v článku