Na periférii bratislavského Nového Mesta sa nachádza jeden zo skrytých pokladov našej najväčšej metropoly. Hneď vedľa areálu Dopravného podniku už dlhé desaťročia existuje malý a nenápadný park, v ktorom je ukrytá vila. O jej existencii vedia len miestni obyvatelia a znalejší nadšenci histórie. Kto túto vilu postavil, a prečo tu vlastne stojí?

História tejto lokality je oveľa bohatšia, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Dodnes je známa ako Majer Jurajov dvor a jej začiatky sa spájajú s 19. storočím. Vtedy ešte celá oblasť, pochopiteľne, vyzerala úplne inak. Ako sa uvádza na webe vopz.sk, v spomínanom 19. storočí sa spojilo niekoľko usadlostí a vytvorilo jeden z najväčších majerov bratislavských predmestí pod názvom Červený dvor.

Ako priblížil portál Dnes 24 Bratislava, majer sa skladal z veľkého a malého dvora, desiatok hospodárskych budov, z niekoľkých rodinných domov a chájd. Súčasťou majera bol aj prícestný hostinec a neskoršia vojenská kantína. Veľká hospodárska usadlosť následne zmenila majiteľa a prešla do portfólia známeho závodu Dynamit-Nobel. Kým niektoré zdroje uvádzajú, že sa tak stalo už v závere 19. storočia, iné hovoria o začiatku 20. storočia.

Druhá svetová vojna a zmeny

Veľká bratislavská fabrika využívala majer a jeho infraštruktúru ako zásobáreň pre svoju závodnú kuchyňu, pričom túto funkciu mal Jurajov dvor niekoľko desaťročí. V polovici minulého storočia bola oblasť okolo takzvanej dynamitky považovaná za strategickú a nie je preto záhadou, že na ňu upriamili pozornosť aj nacisti. Od roku 1939 sa významný závod dostal pod patronát veľkého nemeckého koncernu I. G. Farben.

Ten v období druhej svetovej vojny symbolizoval najväčší chemický podnik na svete a ako už bolo spomenuté, v čase najkrutejšieho konfliktu európskej histórie ovládal aj slovenskú dynamitku, dnes známu ako Istrochem. Aby všetko fungovalo správne a fabrika bola pod dohľadom, museli sa sem presťahovať aj niektorí poprední predstavitelia nacistického Nemecka. V súvislosti s ich príchodom nabrala lokalita nový historický aspekt, ktorý je zaujímavý dodnes.

Nemecko sem napokon poslalo Heinricha Gattineaua, ktorý istý čas pôsobil aj ako riaditeľ celého I. G. Farben. Pravdepodobne na jeho popud sa začalo s výstavbou sídla, ktoré je aj v súčasnosti ukryté v nenápadnej industriálnej lokalite. V súvislosti s obyvateľmi vily sa často spomína aj meno istého Oskara Schmidta. Ako sme sa však dozvedeli, ide len o akúsi zvláštnu historickú dezinterpretáciu, nakoľko takáto osoba tu zrejme nikdy nebola a nie je vyhľadateľná ani v dostupných zdrojoch.