Pojem „superpotraviny“ sa skloňuje v mnohých článkoch na internete a ak sa rozhodnete toto slovo vyhľadať, nájdete množstvo e-shopov, ktoré vám ich ponúkajú v rôznych formách a s odvážnou cenovkou. Spoločným znakom takmer všetkých takýchto potravín je to, že pochádzajú z mnohých kútov sveta a majú priam „zázračné“ účinky. 

Avšak mnohé potraviny, ku ktorým by sme mohli priradiť predponu „super“, nájdeme, pre niekoho možno prekvapivo, aj v slovenskej kuchyni. Niektoré z nich sú pritom s nami prepojené do takej miery, že by sme ich pokojne mohli označiť ako „chute Slovenska“, keďže nám prídu naozaj tradičné a sú s nami späté. O tom, aké potraviny to sú, kde ich môžeme kúpiť a na čo si dávať pritom pozor, sme sa zhovárali s lekárom a známym špecialistom na výživu Borisom Bajerom.

Akí sú Slováci stravníci? Stravujeme sa zdravo?

Stravujeme sa podobne ako naše okolie a v rámci EÚ sme vo viacerých štandardoch na chvoste. To sa odzrkadľuje aj pri štatistikách rakoviny hrubého čreva, kde sme jednými z najhorších na svete. Problémom je hlavne vysoká konzumácia spracovaných potravín a nízky príjem vlákniny, čo má veľký vplyv na naše trávenie a celkové zdravie.

Približujeme sa k západnej strave, jeme rýchle jedlá a polotovary, pričom jedlá konzumujeme v strese. Jeme tiež veľa živočíšnych zdrojov, tukov a bielkovín na úkor tých rastlinných, ktoré sú vhodnejšie.

Čím to je?

Historicky nemáme najzdravšiu kuchyňu a podedili sme veľa najmä z rakúsko-uhorskej, ktorá sa vyznačuje minimom vlákniny, množstvom mäsa a ťažkými jedlami.

Naše jedlá boli často pripravované tak, aby dlho vydržali, čo viedlo k používaniu mastných a kalorických surovín. Tento stravovací model sa udržal aj v modernej dobe.

Na internete môžeme nájsť množstvo textov o „superpotravinách“. Často sa tam spomína napríklad kimči, maca, goji, alebo acai. Tie, okrem toho, že sú pomerne drahé, tak sú naozaj „super“? Nemáme k nim na Slovensku adekvátnu alternatívu?

Nemyslím si, že existujú superpotraviny v tomto zmysle. Namiesto kimči máme kyslú kapustu a bryndzu, namiesto goji a acai máme naše bobule: či už sú to čučoriedky, černice, čierne ríbezle, ale aj maliny, rakytník a ďalšie a miesto macy je tu pohánka. Superpotraviny máme aj na Slovensku, naším problém je, že ich len málo konzumujeme.

Jednoducho, stačí sa snažiť konzumovať čo najmenej spracované potraviny a vieme mať zdravú stravu aj z našich lokálnych potravín.

Treba myslieť aj na to, že vždy ide aj o okolnosti a kompletné zloženie jedál. Ak si dáme acai, ale ide o vysokospracovaný hotový výrobok, kde je množstvo pridaného cukru, nebude to rozhodne superpotravina.

Ak si dám čerstvé čučoriedky, ale zvyšok denného jedla je vysokospracovaný, nebude vôbec záležať, že som si dal zopár bobúľ.

Takisto, ak si dám bryndzu a tepelne ju upravím, napríklad pečením, zničím tam baktérie, ktoré majú významný zdravotný účinok v tejto konkrétnej potravine. Takto by sme mohli pokračovať.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa MUDr. Boris Bajer, PhD. | Lekár | 🥑 Expert | Patofyziológ (@borismedicine)

Kyslá kapusta a bryndza, ktoré ste spomenuli, majú v slovenskej kuchyni a stolovaní veľkú tradíciu. Aké sú ich zdravotné benefity?

Sú to dôležité probiotiká v našich potravinách – pomáhajú našim črevným mikroorganizmom budovať silný a odolný ekosystém, ktorý ovplyvňuje zdravie plošne. Ako sa ukazuje, zdravý črevný mikrobióm je pre naše zdravie a imunitu zásadné. Práve probiotické potraviny nám môžu pomôcť v tom, aby bol náš mikrobióm pestrý, vďaka čomu bude naše zdravie prosperovať.

Kyslá kapusta je nízkokalorická potravina, ktorá má množstvo vlákniny a napríklad je zdrojom vitamínu K. Bryndza má aj pomerne dosť bielkovín, takže je zdrojom aj týchto látok.

Má tieto výhody, ktoré ste spomínali, každá bryndza či kyslá kapusta, ktorú kúpime v obchode? Alebo si máme dávať na niečo pozor?

Kyslá kapusta či bryndza, ktoré obsahujú mikroorganizmy, budú mať dané benefity. Bryndzu by sme mali používať v studenej kuchyni a pasterizovanú, kyslú kapustu takú, ktorá je šetrne konzervovaná.

Pri bryndzi by som odporúčal siahnuť po 100 % ovčej bryndzi. Pri kúpe kyslej kapusty je vhodné prečítať si obal a pozrieť si, akým spôsobom je ošetrená. Ak uvidíme v zložení konzervanty, ako je napríklad benzoan sodný, mali by sme zbystriť pozornosť. Najideálnejším riešením v tomto prípade je mať domácu kyslú kapustu.

Ako by ste odporučili zákazníkom orientovať sa pri nákupe potravín?

Skvelým odporúčaním je, aby chodili nakupovať najedení. V takom prípade kúpia menej nepotrebných vecí a maškŕt. Hladný človek má jednoducho tendenciu nakupovať potraviny, ktoré obsahujú veľké množstvo tuku a cukru, keďže tieto zložky nám dodajú rýchlu energiu a zasýtia nás.

Ak ale nakupujeme najedení, náš mozog nemá takú túžbu kupovať potraviny tohto druhu. Je tiež vhodné si urobiť doma nákupný zoznam a striktne sa ho držať.

Existuje jednoduché pravidlo: ak mi v zložení udrie do očí ako prvé zástup látok, ktoré nepoznám, alebo majú samé označenia E-niečo, vyhýbam sa im, alebo ich konzumujem v miernom množstve. Nie každé Éčka sú negatívne pre zdravie, patrí tam aj kyselina citrónová, či niektoré vitamíny, no ak ich je v potravine veľa druhov, je veľká šanca, že pôjde o vysokospracovanú potravinu.

Ako by mal vyzerať „správny“ košík s nákupom?

Keď sa zákazníci pozrú do svojho nákupného košíka, napríklad predtým, ako pôjdu k pokladnici, v košíku by mala byť najmä zelenina, ovocie, strukoviny, celozrnné obilniny, vajíčka, mliečne potraviny, ryby, mäso. Tieto potraviny by mali zaberať 80 % nakúpených potravín, samozrejme, s dôrazom najmä na zeleninu, ovocie či strukoviny. Ostatných 20 percent môže byť niečo, čo je mimo týchto odporúčaní.

Čo vy osobne slovenské a zdraviu prospešné nakupujete? A v akom obchode?

Nakupujem najmä v supermarkete BILLA. Mám ho blízko domu a zároveň mám s predajňou BILLA roky spokojnú spoluprácu.

V supermarkete BILLA rád nakupujem množstvo potravín. Napríklad, Nice Bites oriešky, Clever tvaroh polotučný, BILLA acidofilné mlieko, Premium vajíčka z voľného výbehu, či tuniaka v skle.

Čo by ste zo spomínaných slovenských „superpotravín“ odporúčali pripraviť, aby jedlo bolo zdravé, nutrične vyvážené a zároveň by sme ho odľahčene mohli nazvať „chuťou Slovenska“?

Za mňa je to napríklad pohánková kaša s bryndzou. Ide o zaujímavé jedlo, ktoré obsahuje všetky potrebné živiny a kombinuje orieškovú chuť pohánky s mierne kyslou a krémovou chuťou bryndze. Pritom dokáže dobre zasýtiť a má na naše telo blahodarný účinok.

Z čučoriedok si vyskúšajte spraviť napríklad smoothiečko – môžete si ich v sezóne zamraziť a používať neskôr, v zime.

Ja obľubujem jednoduché recepty a jedlá do dennodenného využitia, takže napríklad polotučný tvaroh kombinujem s našimi čučoriedkami či malinami a medom.

To je jedlo, ktoré je hotové za dve minúty, chutí skvele a obsahuje všetky dôležité látky – bielkoviny, tuky, sacharidy, vlákninu, fytochemikálie, ako sú polyfenoly, vitamíny a minerály.