Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, aká smrť by bola najprijateľnejšia? Expert na smrť vysvetlil, ako vnímajú umieranie lekári. Neraz volia celkom iný smer, ako odporúčajú svojim pacientom.
Nechcú invazívne a bolestivé zákroky
Ako informuje Mail Online, Chris Palmer zasvätil svoj život štúdiu smrti. Napísal dokonca o nej aj knihu, v ktorej vysvetľuje, aký prístup k zomieraniu má mnoho lekárov. Tvrdí, že namiesto toho, aby robili všetko preto, aby zostali nažive čo najdlhšie, väčšina lekárov sa vyhýba invazívnej a nepríjemnej liečbe a zásahom. Rozhodnú sa napríklad neabsolvovať operácie, chemoterapiu či ožarovanie, a to napriek tomu, že pacientom ich odporúčajú. Volia radšej miernejší odchod z tohto sveta.
Lekári neraz vidia pacientov v tých najhorších a najbolestivejších situáciách. Môžu si tak vytvoriť jasnú predstavu o tom, ako v ich ponímaní vyzerá „dobrá“ smrť. Ak je jasné, že niet inej možnosti, zvolia radšej kratší život bez bolestivých a nepríjemných zásahov, ako rôzne hrozivé procedúry s neraz desivými vedľajšími účinkami, ktoré život predĺžia. Podľa Palmera uprednostnia kvalitu života pred jeho dĺžkou.
Väčšina lekárov by odmietla resuscitáciu
Ako príklad Palmer uvádza chemoterapiu u starších pacientov. Môže mať extrémne nepríjemné vedľajšie účinky vrátane nevoľností, bolestí a kognitívnych ťažkostí. Posledné dni človeka môžu byť následkom chemoterapie plné trápenia a bolesti. Lekári sa preto neraz rozhodnú odmietnuť chemoterapiu, prípadné oživovanie aj operáciu. Užívajú len lieky proti bolesti a snažia sa stráviť posledné chvíle doma, obklopení milovanými ľuďmi. Menej tak trpia a neboja sa využiť služby paliatívnej opatery.
Palmer poukazuje na štúdiu vykonanú Stanfordovou univerzitou v roku 2014, ktorá ukázala, že 9 z 10 lekárov by v prípade, že by umierali, odmietlo resuscitáciu. Expert zdôrazňuje, že lekári neraz ale túto možnosť neponúknu svojim pacientom a nehovoria o tom. Myslí si, že by mali byť otvorenejší a úprimnejšie hovoriť o pozitívnych, ale aj o negatívnych stránkach rôznych procedúr na záchranu života. Lekári často vedia veci, o ktorých pacient ani len netuší, no mal by byť o nich informovaný. Každý by mal mať čo najviac dostupných informácií, kým sa rozhodne, čo ďalej.
Nahlásiť chybu v článku