Sledovanie aktivít Sovietskeho zväzu bola jedna z najzásadnejších úloh, ktorú počas studenej vojny CIA mala. Práve preto sa v minulom storočí naplno rozbehol špionážny kolotoč, ktorý mal za cieľ vydolovať čo najviac informácií o plánoch a projektoch druhej strany. V súvislosti s tým vznikla aj jedna z najzvláštnejších misií západných spravodajských služieb.

Po skončení druhej svetovej vojny sa postupne začal svet formovať do dvoch táborov, ktoré sa dnes zjednodušene označujú Západ a Východ. Medzi mocnosťami sa vytvorila takzvaná železná opona a v priebehu niekoľkých rokov rozbehli spravodajské služby CIA a KGB veľký špionážny kolotoč. Ten mal ťažisko v Berlíne, ktorý sa po krvavom konflikte, podobne ako Európa, rozdelil do dvoch častí.

Pochopiteľne, stal sa záujmovým strediskom západných mocností, ale tiež Sovietskeho zväzu. Ten mal v neďalekom Wünsdorfe dokonca svoju najväčšiu základňu. Berlín bol tiež centrom rozsiahlej komunikačnej siete ZSSR a Západ sa navyše obával, že Sovieti by sa mohli chystať na použitie smrtiacej jadrovej bomby. CIA a britská tajná služba MI6 preto začali pracovať na projekte, ktorý by im mohol v studenej vojne poskytnúť kľúčovú výhodu.

Inšpirácia vo Viedni

Ako sa uvádza v archívoch CIA, v 50. rokoch ešte vlády nedisponovali rafinovanými prieskumnými satelitmi a ani inými modernými technológiami určenými na zber informácií. Navyše, Sovieti preniesli gro svojej komunikácie do pevných liniek a ak sa chceli spravodajské služby do tohto systému nabúrať, museli ho priamo napojiť. Ako to ale urobiť, keď hranica v Berlíne patrila medzi najstráženejšie na planéte?

Inšpiráciou bol projekt britskej MI6 z rakúskej Viedne, ktorý zaznamenal nevídaný úspech. Podľa The Wall Museum vtedy niesla operácia názov Operation Silver a spočívala v odpočúvaní telefónnych pevných liniek Sovietskeho zväzu. Agent Peter Lunn zistil, že všetka komunikácia z Moskvy do jej vojenského centra v Rakúsku prichádzala cez hotel Imperial. Neďaleko tohto hotela si tak Briti prenajali nenápadnú budovu, v ktorej oficiálne otvorili obchod s oblečením.

Zaujímavosťou je, že obchodíku sa darilo nad očakávania, no jeho srdcom nebol textilný tovar. V podzemí vyhĺbila MI6 tajný tunel, cez ktorý sa napojili na sovietske linky a odpočúvali prakticky všetky dôležité hovory. Časom sa pridala aj americká CIA, ktorá sa vďaka získaným informáciám zapojila do konfliktu v Južnej Kórei. Po niekoľkých rokoch sa tak tajné služby dohodli, že si túto spoluprácu zopakujú. Z vyššie uvedených dôvodov padla voľba na rozdelený Berlín.

Začiatkom 50. rokov sa tak začali spoločné diskusie o tom, kde by bolo najvhodnejšie takýto tunel vykopať. V roku 1952 prišli americkí spravodajcovia s tým, že na plánoch mesta našli polohu hrubého medeného kábla, ktorý bol blízko hraníc a spájal kancelárie sovietskej administratívy v Karlshorste pri Berlíne s nemeckým veliteľstvom Červenej armády vo Wünsdorfe pri Zossene. Tajná misia teda mohla začať, no Briti ani Američania nevedeli, že vo svojich radoch mali „krtka“.

Sovieti tak o pláne vedeli, no ďalší vývoj celej situácie prekvapuje historikov dodnes a často sa hovorí aj o najzvláštnejšej špionáži celej studenej vojny.