Vladimir Putin sa stáva čoraz nepredvídateľnejším. Vyhráža sa totiž vojnou Severoatlantickej aliancii v súvislosti s možnosťou zrušiť obmedzenia na použitie americkej a britskej munície na ruské územie, informuje britský portál The Standard. Prezident Ukrajiny Zelenskyj však tvrdí, že tento krok je momentálne pre Kyjev bezvýznamný.
Britský minister pre vedu a technológie Peter Kyle varuje, že správanie ruského prezidenta Vladimira Putina je stále menej predvídateľné a jeho činy sú nestále. Tento komentár prichádza v súvislosti s rokovaním britského premiéra Keira Starmera, ktorý sa v piatok vo Washingtone stretol s americkým prezidentom Bidenom.
„Ich cieľom je pochopiť aktuálny stav konfliktu a správanie prezidenta Putina. Jeho nevyspytateľnosť spôsobuje značnú nestabilitu nielen na Ukrajine a v jej blízkosti, ale aj na globálnej úrovni,“ uviedol Kyle. Napätie medzi Ruskom a Západom sa zvyšuje, keďže USA a Veľká Británia zvažujú, že Ukrajine umožnia používať dodané rakety aj na území Ruska. Navyše, diskutuje sa aj o možnosti dodania rakiet s väčším doletom.
Putin sa však takémuto postupu bráni a rázne ho odmieta. Upozornil, že používanie spomínaných rakiet by spôsobilo priamu účasť NATO v konflikte. Je však zarážajúce, že sa ruský prezident nedávno zúčastnil mediálneho summitu BRICS v Moskve, kde hovoril o dôležitosti slobody prejavu, TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry DPA.
„Skutočná sloboda slova, ktorá odráža rôzne názory, umožňuje hľadať kompromisy a spoločné prístupy k riešeniu svetových problémov,“ dodal Putin. Médiá podľa neho zohrávajú významnú úlohu pri budovaní spravodlivého svetového poriadku tým, že poskytujú ľuďom „objektívny a neskreslený obraz sveta“.
Sloboda médií v Rusku pod tvrdou kontrolou Kremľa
V čoraz autoritárskejšej krajine však majú Rusi len málo slobody prejavu a slobody médií, konštatuje DPA. Ruská tlačová agentúra TASS, ktorá vznikla v roku 1904, mala viacero názvov a označení. Je najväčšou tlačovou agentúrou v krajine a je všeobecne považovaná za nástroj vlády.
Médiá, ktoré sa nezhodujú s vyhláseniami a hodnotami Kremľa, sú zakazované a zatvárané, pričom odporcovia vlády sú prenasledovaní súdnictvom. Kremeľ zdvojnásobil svoj prísny postoj ku kritikom vojny na Ukrajine, ktorá sa začala v roku 2022, a mnohé ruské skupiny, ktoré sú proti tomuto konfliktu, boli vyhlásené za „nežiaduce organizácie“. Ak sú tieto skupiny označené za nežiaduce, sú v podstate zakázané, pričom sa to týka médií aj ľudskoprávnych skupín.
Nahlásiť chybu v článku