Situácia na Kórejskom polostrove je dlhodobo komplikovaná. Snahy o rokovania strieda stupňujúce sa napätie či momenty, kedy sa dve krajiny, ktoré kedysi tvorili celok, „ignorujú“. Zo strany Severnej Kórey však nástupom Kim Čong-una čoraz častejšie zaznievajú vyhrážky voči Južnej Kórei, ale aj Spojeným štátom americkým. 

Vzťahy medzi Severnou a Južnou Kóreou boli v minulosti založené na tom, že ide o dve politické entity, ktoré zdieľajú spoločný priestor, históriu aj etnické charakteristiky. Kim Čong-un však Južnú Kóreu označil za najväčšieho nepriateľa. Z Južnej Kórey sa ozývajú obavy z toho, že Pchjongjang testuje zbrane, čím narúša ich priestor. Podľa Lucie Husenicovej z Central European Institute of Asian Studies a z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Severná Kórea skúša, kam až môže zájsť.

Nebezpečná je aj jadrová doktrína, ktorá vo svojej zmenenej podobe hovorí, že Severná Kórea môže zbrane hromadného ničenia použiť aj pri akomkoľvek náznaku ohrozenia existencie režimu. Kim Čong-un nariadil armáde zničiť Južnú Kóreu a USA v prípade, že by začali konflikt.

Obavy vzbudzujú aj úzke vzťahy s Ruskom. „Stále sa diskutuje o tom, do akej miery má Severná Kórea technológiu na to, aby dokázala osadiť jadrovú hlavicu na raketu a zároveň ju naviesť tam, kam ju chce poslať. Je pravdepodobné, že sa k tomu približuje. Aj preto Rusko-Severokórejská vojenská spolupráca vzbudzuje obavy. Či toto nie je jedna z možností, kam ich spolupráca povedie,“ hovorí Husenicová.

Okrem iného v rozhovore pre interez vysvetlila, v čom tkvie konflikt medzi Južnou a Severnou Kóreou, čo znamená spojenectvo medzi Putinom a Kim Čong-unom, či je na mieste obávať sa väčšieho konfliktu, ale aj to, aký život sa vedie v krajinách, ktoré ležia na pomerne malom polostrove a dlhodobo sa považujú za nepriateľov.

„Nemyslím si, že by on bol ten, kto by vojenský konflikt začal. A to preto, lebo z toho nemá čo získať. I keď má jednu z najväčších armád na svete, tá má technologické problémy, majú zastaralé vybavenie. Zároveň je dôležitá otázka, akým spôsobom by vôbec ten vojenský konflikt prebiehal. Severná Kórea nemá dostatočné množstvo stíhačiek a lietadiel, ktoré by nejakým spôsobom mohli využiť.“

Napätie na Kórejskom polostrove eskaluje prakticky od konca 2. svetovej vojny. Aké sú príčiny?

Príčin je niekoľko. Prvá, historická, je rozdelenie Kórejského polostrova najskôr na dve okupačné zóny. Rozdelenie prišlo z rozhodnutia veľmocí. USA ponúkli túto možnosť Sovietskemu zväzu, pretože potrebovali, aby Sovietsky zväz vyhlásil vojnu Japonsku po skončení 2. svetovej vojny na európskom kontinente.

Zároveň bola kórejská politická elita počas celého obdobia japonskej okupácie ideologicky rozdelená. V Kórei existovala komunistická strana už v 20. rokoch minulého storočia. Na druhej strane tu ale boli kórejskí politici, ktorí študovali hlavne v USA a ich ideologická orientácia bola iná To bol jeden z vnútorných sporov, ktoré v spoločnosti existovali.

Významným momentom bol aj vznik dvoch štátov v roku 1948. Najskôr, po voľbách, ktoré sa konali pod dohľadom OSN, bola vyhlásená Južná Kórea, následne vznikla Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR). Nasledovala Kórejská vojna. Ak sa pozrieme na vzťahy štátov po nej, neexistovali žiadne. Do 70. rokov sa ignorovali, každý považoval sám seba za reprezentanta kórejského národa.

To sa postupne začalo meniť vplyvom vývoja v medzinárodných vzťahoch. Zlepšovanie situácie medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi v 70. rokoch malo za následok nadväzovanie kontaktov medzi dvoma kórejskými štátmi. Od tohto momentu vidíme sínusoidný vývoj vzťahov. Tie prechádzajú cez rokovania, menšie konflikty, napätie, naspäť k rokovaniam a následne k napätiu.

Medzi Severnou a Južnou Kóreou prebehla Kórejská vojna, ktorá trvala tri roky. Kto stál na akej strane?

Vojna začala útokom severokórejskej armády na 38. rovnobežku, teda na hranicu. Postupovala na hlavné mesto Soul. Kim Ir-sen, respektíve Severná Kórea začala útok až potom, ako získala súhlas od Stalina a zároveň podporu od Mao Ce-tunga, čo bolo v tom období veľmi dôležité.

V roku 1950 neboli na území Kórejského polostrova prítomné ani sovietske, ani americké jednotky. Bola to vojna, ktorú začala Severná Kórea s cieľom zjednotiť polostrov vojenskými prostriedkami. Nezostala však občianskou vojnou. Celý problém bol prenesený na OSN. Bezpečnostná rada OSN vyzvala Severnú Kóreu, aby zastavila vojenské operácie s cieľom obnoviť medzinárodný mier a bezpečnosť.

To Severná Kórea nespravila a na základe toho bola o tri dni prijatá rezolúcia, ktorá zriadila vojenskú operáciu s cieľom obnovenia mieru na polostrove. Bavíme sa teda o vojenskej operácii Organizácie spojených národov, jej súčasťou bolo 16 štátov. Jej vedenia sa ujali Spojené štáty, ktoré mali svoje ozbrojené sily prítomné na Japonských ostrovoch.

Ďalej tam boli štáty Európy, Ázie, Afriky, ale aj Južnej Ameriky. Zároveň 39 štátov poskytovalo Južnej Kórei rôzny druh pomoci, či už vo forme zbraní alebo humanitárnej pomoci, finančných prostriedkov…

Čo sa týka opačnej strany, tam okrem Čínskej ľudovej republiky a Sovietskeho zväzu bola istá miera podpory aj z východného bloku. Ten severokórejským deťom posielal hračky a oblečenie.

No a dôsledky? Vojna neskončila podpísaním mieru, bola podpísaná len dohoda o prímerí, ktorá platí dodnes. V sobotu 27. júla bolo 71. výročie od ukončenia bojových operácií na polostrove. Prímerie však nepodpísala juhokórejská vláda, je podpísané len predstaviteľmi Číny, Severnej Kórey a Spojených štátov. Juhokórejská vláda odmietla preto, že ukončenie vojenských operácií považoval vtedajší prezident za potvrdenie rozdelenia polostrova. A tak tu neexistuje mierová dohoda. 

Zároveň, ako dôsledok dohody o prímerí, bola vytvorená demilitarizovaná zóna, čo je štvorkilometrový pás, ktorý oddeľuje oba štáty pozdĺž 38. rovnobežky. Ide o asi najviac vyzbrojenú a zamínovanú časť zemského povrchu. Zároveň je to oblasť, kde 71 rokov nevkročil človek. V roku 2002 pod vplyvom zlepšovania situácie došlo k vytvoreniu železničného aj cestného prepojenia medzi Severom a Juhom.

Napätie ale pretrváva. Špecifické je, že Severnej Kórei sa podarilo udržať režim, ktorý je postavený na marxizme a leninizme, čiastočne na stalinizme, ale do veľkej miery čerpá aj z kórejských politických tradícií. Zároveň ide o jedno z mála území na svete, ktoré nemá žiadnu skúsenosť s liberálnymi myšlienkami. Naopak, Južná Kórea sa vyvíjala iným spôsobom, dnes patrí k 20 najvyspelejším ekonomikám sveta.

Aj keď vojna vypukla v roku 1950, prípravy na ňu „započali“ už o dva roky skôr, po stretnutí Stalina s Kimom Ir-senom. Nedávno prišiel na návštevu do Severnej Kórey Vladimir Putin. Ide o spojenectvo, ktoré by mohlo znamenať vojnu? Čo toto ich „priateľstvo“ vlastne znamená?

Osobne by som to nespájala, pretože ani stretnutia medzi Stalinom a Kim Ir-senom neboli úplne jednoduché. Kim Ir-sen bol ten, ktorý tlačil na vojenské zjednotenie Kórejského polostrova a Stalin dlhodobo odolával a nesúhlasil s tým, pretože sa obával priameho konfliktu s USA.

Zlepšovanie vzťahov medzi Ruskom a Severnou Kóreou nie nevyhnutne musí viesť k vojenskému konfliktu. Tým, že Rusko vedie vojenský konflikt na ukrajinskom území, má problémy s dostatočným množstvom munície a zbraní. Preto si nemyslím, že je Rusko v situácii, kedy by bolo schopné viesť alebo priamo podporovať konflikt na ďalšom fronte.

Napriek tomu, že Severná Kórea disponuje jadrovými náložami, raketami rôzneho druhu doletu, jej armáda má výrazné problémy, a to aj napriek svojej početnosti. Samozrejme, je veľmi dôležité sledovať, do akých oblastí novooznámené strategické partnerstvo pôjde a čo všetko Severná Kórea od Ruska získa.

Žiadny konflikt na svete nie je možné vysvetliť v krátkosti, ide o pomerne zložitý sled udalostí, príčin a dôsledkov. Správy o napätí Severu a Juhu Kórejského polostrova sú čoraz častejšie. Čo sa medzi týmito krajinami vlastne deje?

Vzájomné vzťahy prechádzajú od zmierlivejšieho obdobia po obdobie napätia. Nie som si úplne istá, či je dnešná situácia napätejšia ako v rokoch 2016 – 2017. Vtedy Severná Kórea pomerne často testovala rakety rôzneho doletu a zároveň aj jadrové nálože, čo dnes nerobí.

Dnes rozhodne nie sme v pozitívnej fáze vývoja vzťahov. Do veľkej miery to súvisí s vývojom vnútropolitickej situácie v Južnej Kórei, a s tým, akú politiku má Juh voči Severu, a ako severokórejskí predstavitelia reagujú. Zároveň to súvisí aj s tým, aké sú vzťahy medzi  Severnou Kóreou a USA, Čínou alebo Ruskom. Medzikórejské vzťahy sú vždy ovplyvnené aj vzťahmi medzi všetkými zaangažovanými mocnosťami.

Kim Čong-un odmieta vnímať Južnú Kóreu ako špeciálneho suseda. Doteraz boli vzťahy postavené na tom, že ide o dve politické entity, ktoré zdieľajú históriu, etnické charakteristiky. Túto politiku Kim Čong-un zrušil, Južnú Kóreu označil za najväčšieho nepriateľa a zaradil ju do kategórie akéhokoľvek iného štátu.

To môže znamenať, že si pripravuje pôdu pre asertívnejšiu politiku voči Južnej Kórei, zároveň ale môžeme povedať, že je to logické rozhodnutie. Vzťahy medzi oboma Kóreami boli vždy nastavené tak, že jedného dňa príde zjednotenie polostrova. To by logicky znamenalo, že ten režim, ktorý dnes v Severnej Kórei existuje, by prestal existovať, čo je pre Kim Čong-una neželateľné.

Kým Južná Kórea vypúšťa balóny s letákmi proti Kim Čong-unovi, Severná Kórea k svojmu susedovi posiela balóny s odpadkami, roztrhaným „západným“ oblečením, ale aj výkalmi, ktoré obsahujú parazity. S akým cieľom to robí Južná Kórea, je zrejme jasné. Aký je ale cieľ Severu?

Balóny, ktoré letia z juhokórejskej strany, nie sú aktivitou vlády, ale rôznych občianskych združení a náboženských skupín. Neobsahujú len protikimovské letáky, ale zároveň sú tam často aj náboženské citáty a podobne.

Zo strany Severnej Kórey, ak sa pozrieme na oficiálne vyhlásenia, tak podľa nich chcú Južnej Kórei ukázať, aké ťažké je odpratať všetko to, čo sa v balónoch nachádza.

Ja v tom nevidím žiadny hlbší význam a príde mi to detinské pútanie pozornosti.

Z Južnej Kórey často zaznieva, že Pchjongjang testuje zbrane, strely, čím narúša aj ich priestor. Je to provokácia, výstraha, alebo jednoducho pri skúškach nevedia mieriť?

Do istej miery je to výstraha, ale aj provokácia. A to v takom zmysle, že skúšajú, kam až môžu zájsť.

Výstraha je to v tom zmysle, že ukazujú, že tieto zbrane a zbraňové systémy majú. Zároveň je pravdepodobné, že testy majú za cieľ odstraňovanie problémov a technologické vylepšovanie systémov, keďže ich severokórejčania vyvíjajú sami. 

Na Severnú Kóreu sú od roku 2006 uvalené sankcie, ktoré zakazujú akékoľvek obchodovanie s vojensky využiteľným materiálom. Tento sankčný režim ale úplne zlyhal. Napríklad, podľa správ z Ukrajiny, v rakete, ktorú na začiatku tohto roka našli a bola identifikovaná ako severokórejská, boli použité najmodernejšie čipy a navádzacie zariadenia, ktoré sú vyrobené buď na Západe, alebo v Spojených štátoch.

Severná Kórea má tretiu najväčšiu armádu sveta a mimoriadne rozvinutý jadrový program. Aké sú dôvody tejto „pripravenosti“? Je skutočnou hrozbou?