Foto: ilustračné, Algkalv, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons / Luke Longley, Jordan Phethean, Christian Schiffer, Gondwana Research, Volume 133, 2024, Pages 14-29, ISSN 1342-937X, https://doi.org/10.1016/j.gr.2024.05.001.

V južnom ramene Severného ľadového oceánu sa podarilo vedcom uskutočniť fascinujúci objav.

Vedci náhodou objavili 402 kilometrov (250 míľ) dlhú formáciu skrytú pod Davisovým prielivom. Objav sa im podarilo uskutočniť počas výskumu tektonického pohybu dosiek. O správe napísal portál Daily Mail.

Článok pokračuje pod videom ↓

Nový mikrokontinent, ktorý vedci objavili úplnou náhodou, podľa nich pochádza z obdobia približne pred 60 mil. rokov. Je ponorený na území medzi Kanadou a Grónskom v južnom ramene Severného ľadového oceánu.

Objav sa podaril uskutočniť vedcom z britskej University of Derby. Výsledky štúdie publikovali v žurnále Gondwana Research.

Číhal dobre ukrytý pod hladinou mora

Vedci objavili pevninu počas výskumu pohybu tektonických dosiek v oblasti. Pri výskume využívali kombináciu údajov o hrúbke kôry, seizmických odrazoch a modelovaní tektonických dosiek.

Štúdia novoobjaveného mikrokontinentu tiež naznačuje, že jeho vznik umožnilo počiatočné trhanie dosiek medzi dnešnou Kanadou a Grónskom, ktoré začalo v období pred približne 118 miliónmi rokov.

61 milión rokov dozadu sa následne začalo rozširovať morské dno a vyformoval sa Davisov prieliv. Počas tohto procesu sa šírenie morského dna presunulo, a zároveň sa odlomila kontinentálna kôra. Celý proces mal podľa vedcov trvať celých 33 miliónov rokov a zastavil sa až vtedy, keď Grónsko narazilo do Ellesmerovho ostrova.

Foto: Luke Longley, Jordan Phethean, Christian Schiffer, Gondwana Research,
Volume 133, 2024, Pages 14-29, ISSN 1342-937X, https://doi.org/10.1016/j.gr.2024.05.001.

Slovo proto využívame pri označovaní prvotných fáz vývoja kontinentov. Hoci sa takéto pevniny odpojili, ich hmotu kvôli určujúcim podmienkam (akými je napríklad ranná fáza vývoja) nemôžeme považovať za samostatné kontinenty.

Ako ďalej opisujú vedci, Davisov prieliv považujeme za oblasť, v ktorej sa nachádza veľká koncentrácia podobných štruktúr. Ich výskum by mohol vedcom pomôcť pochopiť princíp vzniku iných mikrokontinentov.

„Rifting a tvorba mikrokontinentov sú absolútne pretrvávajúce javy. S každým zemetrasením môžeme pracovať na ďalšom oddelení mikrokontinentov,“ vyjadril sa pre portál Phys doktor Jordan Phethean.

Dodáva, že pokiaľ budeme schopní ich formovaniu dostatočne dobre porozumieť, budeme schopní predpovedať ich budúci vývoj.

Uložiť článok

Najnovšie články