Planéta trpí. Európu spaľujú vysoké horúčavy, ktoré v niektorých metropolách presahujú +40 °C. Pribúdajú správy o lesných požiaroch, obdobiach sucha, ničivých záplavách, či nebezpečných búrkach. Slovensko trápia povodne, ktoré si vyžiadali nielen rozsiahle ekonomické škody, ale aj ľudské životy. K tomu sa pridávajú iné sprievodné javy ako napríklad silný vietor, ktorý vyvracia stromy a strháva strechy. 

Napriek niektorým hlasom, ktoré tvrdia, že ide o bežné prejavy prírody a že počasie je jednoducho premenlivé, či takým, ktoré sa snažia spochybniť hlasy vedcov a odborníkov, môžeme hovoriť o tom, že zažívame klimatickú krízu. Toto počasie sa stane novým „normálom“.

„Takéto prejavy počasia budú v budúcnosti častejšie, ako to bolo v minulosti. Budeme mať viac takých mimoriadnych, niekedy až extrémnych udalostí,“ hovorí klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško.

Spolu s klimatológom Jozefom Rozkošným pre interez hovorí o tom, ako sa klimatická kríza prejaví v bežnom živote človeka, ale aj v poľnohospodárstve či ekonomike. Vysvetľujú, čo sa udialo na festivale Pohoda, ako El Niño a La Niña ovplyvňujú počasie, i to, čo sa deje s Golfským prúdom. Odpovedajú aj na otázku, či sa boja budúcnosti. Treba sa pripraviť aj na to, že v niektorých častiach sveta ľudia neprežijú.

To, čo teraz spoločnosť musí urobiť, je neočakávať, že sa nám podarí klimatický systém vrátiť do pôvodného stavu. „Neostáva nič iné, len akceptovať aktuálny stav a snažiť sa dôsledky prejavov počasia, ktoré z toho vyplývajú, prežiť tak, aby nám spôsobovali čo najmenej škôd.“

V posledných týždňoch sme svedkami javov, ktoré sa u nás predtým nezvykli objavovať. Ako, a prečo nastala táto zmena? 

Treba pripomenúť, že ku klimatickým zmenám sa v roku 2023 pridal fenomén El Niño a v dôsledku jeho výrazného prejavu sa oteplila povrchová vrstva morskej vody vo svetových moriach a oceánoch. 

Zaznamenali sme výrazný nárast globálnej teploty na Zemi, a to sa prejavilo rekordnými hodnotami globálnej teploty na Zemi v mesiacoch druhej polovice roka 2023 a potom v mesiacoch roka 2024 zatiaľ priebežne. 

Toto istým spôsobom podmienilo, že v teplom prostredí sa mohlo dostať do vzduchu väčšie množstvo vodných pár. V procesoch, ktoré súviseli napríklad s vytváraním zrážok, nastal dynamickejší priebeh. 

Dôsledkom toho, čo sme zažili na Slovensku v priebehu druhej polovice jari a leta, sú výrazné búrky, ktoré sa vyskytovali veľmi často a zasahovali, síce lokálnym spôsobom, ale dosť veľké časti územia krajiny. Tých škôd, ktoré pri tejto príležitosti vznikli, bolo dosť veľa. Žiaľ, niektorí ľudia na to doplatili aj svojimi životmi.  

Bude to trvalé? Musíme si zvykať?

Toto musíme vnímať z dlhodobého pohľadu. Vo vývoji klimatických podmienok registrujeme kolísanie, čo znamená, že sa teplotné podmienky zrejme budú vyvíjať vo vzostupnom trende, ktorý ale nebude kontinuálny. 

To znamená, že vplyvom El Niño, ktorý vrcholil koncom roka 2023, nastalo výraznejšie oteplenie, ale určite sa proces otepľovania v tom nasledujúcom období o niečo spomalí. 

Teraz sa prejaví „protiváha“ El Niño, bude nasledovať La Niña, a tá by mala spôsobiť relatívne ochladenie. 

Takže čo sa týka teplotných podmienok, musíme byť pripravení na to, že v kolísavom vývoji bude teplota vzduchu rásť. A čo sa týka ostatných prejavov počasia, to bude závisieť od toho, aký bude konkrétny stav v danom regióne v atmosfére. Podľa toho budeme registrovať viac alebo menej výrazných prejavov počasia. 

Teraz na jar sme zaznamenali aj veľa situácií s trvalejšími zrážkami, kedy tlakové níže, ktoré sa tvorili v oblasti Stredozemného alebo Jadranského mora, pri postupe na sever alebo severovýchod, spôsobovali v tých severnejších častiach nepríjemné následky ako povodne a záplavy, zaznamenané napríklad v južnom Nemecku alebo v severnom Francúzsku niekedy uprostred mája. Potom to boli situácie, kedy takéto výdatné dažde, spojené s tlakovými nížami, zasiahli severné Taliansko a v konečnom dôsledku sa to prejavilo niekedy aj u nás. 

Treba si zvyknúť na to, že takéto prejavy počasia budú v budúcnosti častejšie, ako to bolo v minulosti. Budeme mať viac takých mimoriadnych, niekedy až extrémnych udalostí. 

Môžeme teda v tomto momente hovoriť o klimatickej kríze, respektíve o klimatickej zmene? Vieme sa na to nejako pripraviť? 

Myslím si, že tento termín alebo takéto vyjadrenie môžeme v súvislosti s tým, čo prežívame, používať. Pretože dôsledky takýchto prejavov počasia nám komplikujú život. 

A to od takých detailov, že ľudia v hlavnom dovolenkovom období hľadajú vhodné prostredie v južnejších častiach Európy. A tam v minulosti platilo, že v tom vrcholnom období leta, keď ste išli napríklad do Talianska, existovala dosť veľká pravdepodobnosť toho, že počasie bude slnečné a že ak sa tam búrky vyskytnú, tak to bude ojedinelé a nie pravidelné. 

Toto už neplatí. Keď teraz idete na dovolenku do Talianska, hlavne do severnej polovice, dosť často sa tam vyskytujú búrky, ktoré dovolenkárom komplikujú ich pobyt. 

Ak by sme sa presunuli k ďalším oblastiam života, tak je určite problémom to, že nás pravidelne v lete zasahujú vlny horúčav. Tie komplikujú život v tom zmysle, že bránia regenerácii organizmu v priebehu noci. Pretože tropické hodnoty teploty vzduchu sú zaznamenávané nielen cez deň, ale aj v noci. 

Táto otázka sa dotýka aj ekonomiky. V jednotlivých štátoch môže byť ovplyvnená napríklad tým, ako sú zasiahnuté niektoré aktivity poľnohospodárov. Vieme, čo sa dialo počas tejto jari v strednej Európe, konkrétne predovšetkým v západnej polovici Českej republiky a v určitej oslabenej podobe napríklad aj na západnom Slovensku. Prišli veľmi silné mrazy, ktoré poškodili úrodu ovocia. 

Mohol by som pokračovať ďalej vo výpočte prejavov klimatickej zmeny, ktoré sa u nás objavujú. Napríklad, v oblasti lesného hospodárstva, tam aktivity treba prispôsobovať podmienkam, ktoré sa u nás čoraz častejšie prejavujú. 

Vo štvrtok 11. júla počasie zabíjalo, v dôsledku silných prívalových dažďov a záplav prišli o život dve turistky v Belianskych Tatrách. Časť odbornej verejnosti tvrdí, že príčinou je z jednej časti nedostatok stromov, ktoré by zachytávali vodu. Dá sa takýmto nešťastným udalostiam predísť? 

Meteorologické stanice SHMÚ v tejto oblasti nezaznamenali vysoké hodnoty zrážok počas toho konkrétneho dňa. V Ždiari ale amatérska zrážkomerná stanica zaznamenala úhrn zrážok, ktorý bol vyšší ako 60 milimetrov. 

V oblasti najvyššej časti povodia potoka, ktorý preteká Monkovou dolinou, boli zrážky oveľa vyššie, alebo výraznejšie ako v oblasti obce Ždiar. Takže ak v Ždiari napršalo viac ako 60 milimetrov, tak vo vysokých polohách toho povodia v Monkovej doline muselo spadnúť viac zrážok. Podľa radarových odrazov to vychádzalo, že to bolo viac ako sto milimetrov. 

Búrkový oblak bol situovaný tak, že dážď zasiahol celé povodie potoka. Na meter štvorcový povodia potoka, v jeho hornej časti, spadlo viac ako sto litrov vody. Navyše, dolina je veľmi strmá, v niektorých častiach má svah výrazný sklon. 

Pri takých vysokých úhrnoch zrážok na relatívne malom území ani prítomnosť kompaktného lesa s dobrým zdravotným stavom nedokáže zachytiť také množstvo vody. 

Ak by sa to udialo v nižších častiach povodia a úhrny zrážok by boli nižšie, koruny stromov by dokázali zachytiť časť zrážok. 

Dôležité je spomenúť, že veľa zrážok spadlo v časti doliny, kde možno môže byť menej kosodreviny. Práve kosodrevina môže zohrávať dôležitú úlohu pri procese odtoku vody v takýchto povodiach. Takže by bolo dobré venovať pozornosť tomu, aby sa plochy s kosodrevinou udržiavali v takom stave, v akom sú, alebo aby sa ten rozsah ešte zväčšoval. V takýchto situáciách to určite môže pomôcť. 

Treba však povedať, že nápor spadnutých zrážok a tečúcej vody musel byť výrazný. Monkova dolina má strmý spád, je tam iba tenká vrstva pôdy, na ktorej má kompaktný les obmedzené podmienky pre rast,  aby bol hustejší a vedel by lepšie zachytiť zrážky. Dôležité je aj to, aby bol les v dobrej zdravotnej kondícii. 

O deň neskôr – v piatok sa Slovenskom prehnala spúšť, ktorá podľa Beaufortovej stupnice patrila do kategórie „silná víchrica“. Niektorí meteorológovia hovoria o mohutnom búrkovom systéme „derecho“. Čo to je ? 

Dá sa definovať ako rozsiahly dlhotrvajúci prejav búrkového systému, pri ktorom veje veľmi silný vietor v priamom smere. Často býva ničivý, dosahuje silu víchrice a zasahuje územia s dĺžkou stoviek kilometrov, niekedy až na úrovni viac ako tisíc kilometrov. 

U nás sa vyskytuje skôr výnimočne, nie je to úplne štandardné v podmienkach strednej Európy. 

Poopravil by som ale to, že zaznelo, že sa na Pohode vyskytla víchrica. Pri silnej víchrici priemerná rýchlosť vetra dosahuje za desať minút určité hodnoty, ktoré sú jednoznačne definované. V tomto prípade išlo o nárazový vietor, ktorý je typickým prejavom výskytu búrok u nás. 

V dôsledku udalostí spojených s búrkou sa organizátori Pohody rozhodli festival zrušiť. Na Pohode sa už pravidelne zúčastňujú aj odborníci zo SHMÚ, ktorí upozorňovali na to, že sa blíži búrka. Lokálne mal však nastať jav „downburst“, ktorý sa nedá vopred predvídať. O čo ide?