Voľby prezidenta USA sa konajú každé štyri roky, tradične v prvý utorok v novembri. V tých tohtoročných by proti sebe mali stáť súčasný prezident Joe Biden (kandidát Demokratov) a exprezident Donald Trump (kandidát Republikánov).

V posledných týždňoch sa pozornosť médií a odbornej verejnosti sústreďovala skôr na to, či je Joe Biden schopný vykonávať funkciu prezidenta. Z radov Demokratov zazneli výzvy, aby sa svojej kandidatúry vzdal. Tieto hlasy však zatienil atentát na Donalda Trumpa. K incidentu došlo na predvolebnom mítingu v štáte Pensylvánia.

Republikánskemu kandidátovi útočník poranil ucho. Trump, napriek všetkým bezpečnostným odporúčaniam nezostal na zemi, vstal, zdvihol päsť a kričal: “Bojujte!“ Podľa politológa Erika Láštica z Univerzity Komenského v Bratislave sa tým uňho prejavil neskutočný politický inštinkt. Zároveň sa zdá, že skutok strelca, ktorý bezprostredne po atentáte prišiel o život, môže Trumpovi pomôcť dostať sa späť do Bieleho domu.

„Toto ukazuje vitalitu Donalda Trumpa zoči-voči Bidenovi. A to je jedna z vecí, to vodcovstvo, ktoré v amerických voľbách rozhoduje. Práve on je ten, kto týmto momentom presvedčil ľudí. Z hľadiska zastupovania amerických záujmov je Trump ten, ktorého voliči a voličky považujú za lepšieho lídra,“ hovorí politológ.

Okrem iného v rozhovore spomína, čo možno očakávať v ďalšej kampani, čím môže Trump presvedčiť nerozhodnutých a neregistrovaných voličov a voličky, alebo či majú Demokrati na čele s Bidenom šancu vyhrať.

Hovorí aj o paralele medzi atentátom na Roberta Fica a o úlohe médií v takýchto kritických situáciách, či o tom, aké dôsledky môže mať návrat Trumpa k moci pre NATO, Európu a vojnu na Ukrajine.

Na predvolebnom mítingu sa 20-ročný muž pokúsil zastreliť prezidentského kandidáta Donalda Trumpa. Čo atentát na bývalého prezidenta pre USA znamená?

Ide o krajinu, ktorá má skúsenosti s politickým násilím. Jej vznik a história sú spojené s tým, že politický súboj sa niekedy pretaví do násilia. Ten počet atentátov, ak sa pozrieme na 20. storočie, je vyšší než to, čo poznáme v Európe. 

Súčasne posledné roky politické násilie v USA vzrastá, stačí spomenúť útok na sídlo Kongresu z januára 2021, kedy tam vtrhli stovky ozbrojených protestujúcich a došlo aj k úmrtiam niekoľkých policajtov.

Nechcem tým povedať, že toto je vyvrcholenie. Z tých informácií, ktoré sú zatiaľ k dispozícii, nie je jasné, žeby išlo o nejakú širšiu organizovanú skupinu a zdá sa, že to bol individuálny útok, ktorý navyše nemusí mať žiadny politický kontext. Ale je to útok voči bývalému prezidentovi, je to útok v krajine, ktorá je veľmi silne polarizovaná.

Druhý kontext, ktorý je zaujímavý, je ten samotný incident, a to, aké diskusie otvoril. Jedna sa venuje zlyhaniu tajnej služby, kde môžeme vidieť aj paralely so Slovenskom. Ale na rozdiel od Slovenska, kde sme rýchlo odišli od témy, ako dokážeme chrániť ústavných činiteľov, v USA sa diskusia otvorila bezprostredne po útoku, a to nielen v médiách, ale aj v Kongrese.

Boli zvolané vyšetrovacie výbory, prezident Biden nariadil nezávislé vyšetrovanie. Tu vidíme rozdiel v tom procese, že sa takéto veci nezametú pod koberec, ale začne sa diskutovať o tom, ako situáciu zlepšiť bez ohľadu na to, kto práve drží moc a bez ohľadu na to, či to niekomu politicky vyhovuje alebo nie.

Strelec zasiahol Trumpovo ucho, nasledoval rýchly zásah ochranky, ktorá ho odviedla z pódia. Skôr ako zmizol, stihol vztýčiť ruku so zaťatou päsťou a kričal „Bojujte!“ Tento obraz zrejme vojde do dejín. Aký odkaz tým Trump poslal?

Akékoľvek výhrady môžeme voči Donaldovi Trumpovi mať, treba uznať, že má neskutočný politický inštinkt. On v bezprostrednom momente, kedy je zhodený agentmi na zem a napriek všetkým bezpečnostným odporúčaniam, ktoré v takýchto situáciách politici majú, vstane, zdvihne päsť a kričí „Fight! Fight! Fight!“, a jedným činom ukáže rozdiel medzi ním a tým, koho vyzýva v prezidentskom súboji.

Zároveň ukazuje Republikánom, že je kandidátom, ktorý sa nenechá zastrašiť a aj v ohrození života stále myslí na to, že za nich bojuje.

On o takýchto situáciách v minulosti už rozprával, to znamená, že sa nedá vylúčiť, že niekedy neuvažoval o tom, čo v takejto situácii urobí. Navyše, fotografie, ktoré vznikli, sú ikonické a môžu charakterizovať celú kampaň.

Trump je štyrikrát obžalovaný v takmer sto bodoch obžaloby, čo ako skúsený politický marketér dokázal relatívne šikovne pretaviť vo svoj prospech. Dokáže exprezident vyťažiť aj z toho, že sa ho pokúsili zavraždiť?

S Trumpom sa ťahajú problémy od momentu, kedy odišiel z Bieleho domu. Ide o množstvo súdnych procesov, trestných stíhaní, civilných alebo obchodných súdov, ktoré sa dotýkajú jeho podnikania aj pôsobenia vo funkcii prezidenta.

Napriek týmto problémom ich dokázal zasadiť do naratívu, že toto všetko je len súčasť boja proti nemu a on reprezentuje tú Ameriku, ktorú chcú Demokrati ovládnuť. A pokus o atentát je vyvrcholením.

Nie je to len o tom, že ho chcú zatvoriť, ale aj o tom, že ho chcú pripraviť o život. To nie sú slová Donalda Trumpa, ale opakovane zazneli v rámci republikánskeho snemu. Ide o logické vyústenie toho, že sa ho chceli zbaviť, chceli ho perzekuovať, poslať do väzenia, pripraviť o život, a napriek tomu je tu.

V jednom z tých prejavov na republikánskom sneme niekto povedal, že toto je súčasť Božieho plánu. Inak povedané – Boh sa rozhodol, že Donald Trump má ešte nejaký „význam“ a môže dokončiť svoje dielo.

Kampaň Republikánov dostala obrovský prílev energie, čo je dôležité v akejkoľvek kampani. Dostali impulz, vidia svojho lídra, ako reaguje na kritickú situáciu a práve ten entuziazmus môže výrazne pomôcť pri mobilizácii voličov.

Znamená atentát potvrdenie víťazstva Donalda Trumpa?

Medzi Trumpom a Bidenom je minimálny vekový rozdiel, obaja sú označovaní za kandidátov, ktorí sú už za „záručnou dobou“, ale toto ukazuje vitalitu Donalda Trumpa zoči-voči Bidenovi. A to je jedna z vecí, to vodcovstvo, ktoré v amerických voľbách rozhoduje. 

To líderstvo súvisí s tým, že prezident stojí na čele vlády, exekutívy, koncentruje vo svojich rukách obrovskú moc. Vedľa neho je člen armády, ktorý nosí jadrový kufrík. Voľby vyhráva ten, kto presvedčí voličov a voličky, že je lepším vodcom.

A z tohto pohľadu, bez ohľadu na ďalšie výhrady voči Donaldovi Trumpovi, práve on je ten, kto reakciou na atentát ukázal svoju silu. Z hľadiska zastupovania amerických záujmov je Trump ten, ktorého voliči a voličky považujú za lepšieho lídra.

Ak sa pozrieme na prieskumy za posledné mesiace, Donald Trump má mierny náskok na úrovni celých štátov. Tie voľby sú ale odlišné od tých na Slovensku, nevyhráva ten, kto získa viac hlasov. Dôležitejšie je, čo sa deje na úrovni jednotlivých štátov.

A z hľadiska toho, ako sú USA rozdelené na 50 štátov, voľby sa rozhodujú iba v pár štátoch federácie. Je to podobné ako na Slovensku. V Bratislave víťazí jeden typ kandidáta alebo strany, a iné strany či kandidáti vyhrajú na vidieku alebo v okolí Topoľčian, podobne to funguje aj v USA.

Sú teda štáty, ktoré volia Demokratov, napríklad Kalifornia. Sú štáty, ktoré volia vždy Republikánov, napr. Alabama. A potom sú štáty, ktoré sú komplikovanejšie z hľadiska zloženia obyvateľstva, a ten súboj je tesný. To sú tie, ktoré nakoniec rozhodnú o tom, kto sa stane prezidentom. Jedným z nich je aj veľký štát Pensylvánia, kde aj došlo k útoku.

V tomto momente má Trump v takýchto štátoch tesný náskok a má určite lepšiu pozíciu ako v roku 2020. Ale súboj môže v konečnom dôsledku rozhodnúť pár desiatok tisíc voličov a voličiek.

Čo môžeme teraz v kampani očakávať? Ako budú prebiehať diskusie, zmení sa podoba mítingov?

Už počas prvej debaty medzi Bidenom a Trumpom bolo vidieť zmenu prístupu Trumpa. Trump bol na svoje pomery veľmi disciplinovaný. Prezident Biden počas debaty opakovane odpovedal tak, že nebolo zrejmé, čo chce povedať, často sa vo svojej odpovedi úplne stratil. 

Trumpov inštinkt je v takých situáciách vysmievať sa. Jeho mítingy sú plné výsmechu voči politickým oponentom. Prezývky, urážky, narážky na fyzický vzhľad. To je jeho spôsob komunikácie. Svojich oponentov zosmiešňuje. Počas debaty nechal ale Bidena tak, čo bola zaujímavá stratégia.

A dobre robil to, čo politici dostávajú ako základné odporúčanie do verejných vystúpení: Opakujte pár vecí (talking points), bez ohľadu na otázku. V prípade Trumpa je to momentálne boj proti imigrácii, zlepšenie ekonomiky a zníženie kriminality. To sú ostatne aj tri témy, ktoré trápia obyvateľov. Plus opakované pripomínanie toho, že Biden je slabý líder.

Po atentáte Trump a jeho tím začali hovoriť o potrebe zjednotenia, a prvé tri dni nominačného snemu sa vystupujúci snažili “krotiť”. A tá stratégia hovoriť o jednote je celkom dobrou komunikačnou zmenou. Pretože svojich voličov a voličky už majú. Aj v tých najhorších obdobiach Trumpovho vládnutia ho nikdy neopustili, bez ohľadu na to, čo robil, stálo pri ňom asi 40 percent ľudí. Pokusom o umiernenosť hrá o tých, ktorí sú nezávislí alebo nerozhodnutí, teda nie sú registrovaní ani ako Demokrati, ani ako Republikáni. A u nich fungujú pokojnejšie a zmierňujúce naratívy.

Podobne začal Trump aj svoj prejav vo štvrtok večer. Hovoril o zmierení, o tom, čo pre neho osobne znamená atentát. V nejakom momente ale bolo zrejmé, že to, čo mal napísané, dopĺňa o improvizované momenty. A napokon prejav, ktorý mal trvať 40 minút, trval viac ako 90.  Zazneli všetky tie zveličenia, nepresnosti a klamstvá, ktoré charakterizujú Trumpovu rétoriku od jeho nástupu na politické scénu v roku 2015. Od toho, že boli prezidentské voľby v 2020 “ukradnuté” Demokratmi, cez zveličovanie stavu ekonomiky počas jeho pôsobenia v úrade až po ostrú kritiku Bidena a jeho líderstva. Opakovane hovoril o tom, že svet je na pokraji 3. svetovej vojny, o tom, ako USA čelia invázii nelegálnych imigrantov, ktorí ohrozujú existenciu krajiny. 

Do volieb je ale ďaleko a absolútne nie je jasné, ako atentát pohol ľuďmi. Nedá sa to “zmerať”. A do novembra sa môže stať hocičo. Takýchto útokov môže pribúdať. Obaja kandidáti sú starí muži. Kampaň môže nabrať ešte úplne iný spád bez ohľadu na to, čo si my teraz myslíme a ako vyzerajú prieskumy V tomto momente je témou volieb slabý prezident Biden, ktorý sa izoluje doma s covidom a silný Trump, ktorý prežil atentát a práve predniesol na sneme 90-minútový prejav.

Slovenský premiér Robert Fico reagoval na útok tým, že to vyzerá tak, že sa strelec inšpiroval Slovenskom, akoby čítal médiá Denník N, Sme alebo Aktuality. Práve médiá sa po atentáte v Handlovej stali terčom ešte väčšej kritiky a nenávisti. Bude to aj prípad USA? Sú slobodné médiá po tomto skutku v ohrození?