Foto: k_shirai_95, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Odpoveď nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať.

Nebezpečné chemikálie má každý z nás aj v domácnosti. Používame ich napríklad na upratovanie. Avšak to, či budú naozaj nebezpečné a do akej miery, závisí od ich množstva a spôsobu použitia. Preto nie je také jednoduché odpovedať na otázku, ktorá chemikália je tá najnebezpečnejšia na svete.

Článok pokračuje pod videom ↓

Nie je to také jednoduché

Ako informuje Live Science, botulotoxín, jed produkovaný baktériou Clostridium botulinum, je najtoxickejšia prirodzene sa vyskytujúca látka na zemi. Blokuje nervové signály vysielané do svalov a spôsobuje ochrnutie a následnú smrť. Podobne aj nervovoparalytická látka s názvom VX, ktorú vyvinula britská armáda ako chemickú zbraň, obete zabíja tým, že paralyzuje svaly nevyhnutné na dýchanie.

Foto: unsplash

Extrémne nebezpečný je aj fluorid chloritý, bezfarebný plyn, ktorý je taký reaktívny, že samovoľne exploduje pri kontakte s vodou, pieskom či dokonca popolom. Čo sa tej najnebezpečnejšej látky týka, dôležité je napríklad to, aká je smrteľná dávka a aký účinok vyvolá. Nervovoparalytické látky sa všeobecne považujú za najtoxickejšie chemické zbrane vzhľadom na to, že aj minimálna dávka dokáže spôsobiť devastáciu nevídaných rozmerov.

Len 10 miligramov VX môže spôsobiť smrť v priebehu niekoľkých minút. Napriek tomu táto látka za posledné desaťročie pripravila o život iba jednu osobu. Na druhej strane, každoročne sa tisícky ľudí otrávia tým, že zmiešajú čistiace prostriedky, ktoré majú bežne v domácnosti a nevedomky vytvoria jedovatú zmes. Kombinácia niektorých chemikálií môže mať fatálne následky. Nie je teda ľahké vyhodnotiť, čo z toho je reálne nebezpečnejšie.

Dôležité sú dva faktory

Odborníci na bezpečnosť vyhodnocujú nebezpečenstvo za pomoci dvoch faktorov. Prvým z nich je to, aký potenciál napáchať vážne škody má daná látka. Druhým faktorom je to, aká je pravdepodobnosť, že daná látka napácha škody a aké môžu byť rozsiahle. Odborníci ako príklad poukazujú na ostrý nôž. Vieme, že jeho čepeľ môže byť nebezpečná. Avšak to, ako ním zaobchádzame, rozhoduje o tom, či skutočne je alebo nie je nebezpečný.

Foto: unsplash

Platí to aj pre chemikálie, nemusia byť nebezpečné, ak sa nimi správne zaobchádza, ako sme písali napríklad v prípade VX. Navyše, niektoré látky, ktoré vo väčších dávkach môžu privodiť smrť, sú v obmedzených a kontrolovaných dávkach pre nás dôležité. Príkladom je obyčajná kuchynská soľ. Malé množstvo v strave je nevyhnutné na udržanie správnej rovnováhy v tele, ale konzumácia priveľkého množstva môže mať vážne následky.

Kontext a podmienky

V Európskej únii je v predpisoch o klasifikácii, označovaní a balení definovaných deväť nebezpečných vlastností vrátane toxicity, výbušnosti či žieravosti. Odborníci ale prízvukujú, že posúdenie nebezpečnosti látky závisí od kontextu a podmienok. Napríklad, hoci sa dnes chlór bežne využíva napríklad pri dezinfekcii bazénov, počas prvej svetovej vojny sa koncentrovaný plyn používal ako chemická zbraň. Spôsoboval chemické popáleniny a podráždenie dýchacích ciest.

Foto: unsplash

Takmer čokoľvek môže byť pre človek nebezpečné, ak sa s tým nesprávne zaobchádza. Existujú však kroky, ktoré môžeme podniknúť, aby sme znížili pravdepodobnosť, že sebe alebo iným ublížime.

Uložiť článok

Najnovšie články