Obdobie existencie Sovietskeho zväzu sa spája aj s niekoľkými unikátnymi megaprojektmi, ktorými sa tamojší inžinieri pokúšali prepísať zaužívané štandardy ako v architektúre, tak aj v doprave, hospodárstve či vo vede. Kým niektoré ambície sa podarilo dotiahnuť do finále, iné ostali len na papieri. Medzi tie úspešnejšie sa radí aj projekt mesta Magnitogorsk, ktoré dlho pôsobilo tajomným dojmom a mnohí historici hovoria aj o „krvi na jeho základoch“.
Podľa dostupných zdrojov sa výroba ruskej ocele historicky lokalizovala najprv do oblasti Tuly, neskôr sa posúvala bližšie k pohoriu Ural. Veľkú časť oceliarskej produkcie mala ale v regióne na starosti Ukrajina, pričom zásadnejšie zmeny sa začali diať až po Októbrovej revolúcii. Nasledujúce roky sa niesli v znamení zmeny orientácie z poľnohospodárstva na priemysel a socialistické hospodárstvo bolo zaradené pod päťročné plány.
Na konci 20. rokov minulého storočia Stalin hlásal, že Sovietsky zväz sa „stáva krajinou kovu“. Podľa magazínu The Guardian sa jeho pozornosť upriamila na horu Magnitnaja, ktorá predstavovala akúsi geologickú anomáliu a v tej dobe takmer celá pozostávala zo železnej rudy. V danej oblasti však bolo iba riedke osídlenie so základom v 18. storočí, neskôr sa tu začala aj ťažba, no išlo iba o chabé základy črtajúcej sa obce, no o pár desaťročí tu už žilo niekoľko tisíc ľudí.
Prvé mesto svojho druhu na svete
Aj napriek veľmi riedkemu osídleniu ukázal Stalin prstom práve na túto lokalitu, z ktorej chcel vybudovať unikátne „oceľové mesto“ s najväčšou továrňou na ťažbu železnej rudy na svete. Megalomanské plány začali podľa portálu AM Magazine už v 20. storočí na južnom okraji pohoria Ural. Viacero zdrojov sa zhoduje na tom, že novovybudovaná továreň spolu s prvým plne plánovaným mestom na svete, bola inšpirovaná obrovskou fabrikou v americkom štáte Indiana.
V historickom kontexte to pôsobí mierne ironicky, nakoľko Magnitogorsk bol označovaný ako pilier budovania pravého socializmu. V roku 1928 navštívila USA sovietska delegácia, ktorá o svojich plánoch diskutovala s americkou poradenskou spoločnosťou Arthur G. McKee. Tá mala celú továreň navrhnúť a tiež vyškoliť sovietskych inžinierov na to, aby takýto kolos zvládli vybudovať. Pôvodné plány ale veľmi rýchlo narazili.
S výstavbou sa začalo v roku 1929, a to aj napriek tomu, že americkí inžinieri zdieľali veľké obavy o pripravenosti a kvalite stanoveného plánu. Stalin v rámci hospodárstva presadzoval spomínané päťročnice a budovanie Magnitogorska malo byť podľa portálu Soviet History absolútnym vrcholom prvého päťročného plánu. S tým súvisel nátlak a doslova šialené určovanie termínov.
Nekvalifikovaná pracovná sila, úteky a úmrtia robotníkov
Vo všeobecnosti Stalin vôbec nebral ohľad na úroveň kvalifikácie pracovníkov, poveternostné podmienky, zlú infraštruktúru, problémy so zásobovaním či samotné technické aspekty takéhoto projektu. Prvé roky tak sprevádzal chaos, veľa termínov sa síce podarilo naplniť, no v podpriemernej kvalite. Výsledkom napokon bolo, že už začiatkom 30. rokov z nehostinných podmienok ušli tisíce pracovníkov.
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- prečo sa Magnitogorsku hovorí mesto ocele;
- aký bol príbeh jeho vzniku;
- prečo bol doň vstup zakázaný;
- čím bolo špecifické.
Po zakúpení predplatného tiež získaš
- Články bez reklám na Interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Prístup k exkluzívnym benefitom
Nahlásiť chybu v článku