Peter Pellegrini bol do úradu prezidenta inaugurovaný v sobotu 15. júna 2024. Po piatich rokoch nahradil prezidentku Zuzanu Čaputovú. Stal sa tak šiestym prezidentom Slovenskej republiky, spomedzi všetkých má však za sebou najpestrejšiu politickú kariéru, v ktorej dosiahol na každú ústavnú funkciu. 

Prezident začínal ako asistent v strane Smer-SSD, bol tajomníkom ministerstva financií, poslancom Národnej rady SR, ministrom, podpredsedom vlády, nahradil Roberta Fica na poste premiéra v roku 2018 po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, po parlamentných voľbách v roku 2023 sa druhýkrát posadil na stoličku predsedu parlamentu.

Aktuálne už zastáva najvyššiu ústavnú funkciu. Pozornosť sa na päť rokov upriami na to, akým smerom sa Slovensko počas jeho úradovania vydá a či potvrdí svoje ukotvenie v demokratických hodnotách a na to, či je súčasťou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Okrem toho bude musieť nový prezident dokázať svoju nadstraníckosť a odosobnenie od Roberta Fica.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Peter Pellegrini (@peter_pellegrini)

Podľa politológa a politického analytika Grigorija Mesežnikova bude pre prezidenta ťažké otriasť zo seba minulosť prepojenú s Robertom Ficom. Počas jeho funkčného obdobia ho ale čaká viacero výziev. Spojenie spoločnosti je „len“ jednou z nich.

Mesežnikov okrem iného v rozhovore hodnotí rozsiahly inauguračný prejav prezidenta. Vysvetľuje, aké svetlo vrhá na Slovensko a Petra Pellegriniho fakt, že bol na jeho inauguráciu pozvaný ruský veľvyslanec, ako a či môže prekonať generačnú priepasť, ale i to, ako zastaviť nenávisť v spoločnosti voči médiám.

Prezident Peter Pellegrini mal pomerne dlhý inauguračný prejav. Čo sme sa z neho dozvedeli?

Bol to dlhý štandardný prejav. Odlišoval sa od tých jeho prejavov, ktoré zaznievali počas prezidentskej kampane. Tu už sa snažil vpasovať do pozície hlavy štátu. Ujal sa svojej funkcie.

Myslím si, že sme sa veľa nedozvedeli, pretože niektoré veci, ktoré sú súčasťou jeho kréda, o tých hovoril aj predtým. Je to silný sociálny štát, viacero referencií k témam, ktoré sú profilové pre ľavicových politikov, hovoril o súdržnosti v spoločnosti v kontexte toho, čo sa momentálne v krajine odohráva.

Snažil sa povzbudiť občanov k tomu, aby komunikovali navzájom, aby diskutovali a aby sa neprehlbovala polarizácia. To je taká povinná jazda pre prezidenta.

Z môjho pohľadu bolo dôležité, že síce podrobnejšie nerozviedol, ale predsa len spomenul naše členstvo v Európskej únii a v NATO. Vedel by som si predstaviť v tejto situácii viac. Pretože pozorujeme vo východnej Európe vojnu, žiadalo by sa povedať viac k tomu, kto ju vedie, kto je agresor a kto je obeť.

Vedel by som si predstaviť vyhranenejší postoj, aby nevznikali pochybnosti.

Hovoril o sebe, o tom, že by chcel, aby pri výkone svojej funkcie patril k rešpektovaným štátnikom, záleží mu na tom, aby sa zapísal dobrými písmenami do dejín Slovenska. Bolo jasné, že chce byť prezidentom, ktorý spája. Nie som si ale istý, či to je možné, najmä z jeho pozície.

Možno mohol viac zdôrazniť svoju funkciu ako nestranícku. Hovoril síce, že bude vychádzať len z toho, čo je dobré pre krajinu a nebude sa orientovať na pochvalu od politikov alebo svetových lídrov.

Hoci by som si vedel predstaviť lepší prejav, myslím si, že bol štandardný. Nevychýlil sa z tradície nastupovať do funkcie so všeobecnými apelmi na spoluprácu, súdržnosť, dialóg, zachovanie základnej línie tej zahraničnej politiky a podobne.

Hovoril napríklad o tom, že sa prihovára všetkým, i tým, ktorí volili niekoho iného alebo nevolili vôbec. Uviedol, že chce byť prezidentom každého na Slovensku, pretože je to v aktuálnej situácii mimoriadne dôležité. Čo pre to môže spraviť?

Ja vidím dve veci, ktoré by mohol spraviť, ale nie som si istý, že sa mu to podarí.

Tá prvá je ľahšia. Mal by vykonávať svoju funkciu absolútne nestranícky. Teda využívať svoje kompetencie v súlade s ústavou a presvedčením, že koná v záujme krajiny. Napríklad, keď podpisuje zákony, keď vymenováva štátnych funkcionárov, a tak ďalej. To znamená, že by mal byť absolútne nestranícky. To je vec, ktorá preňho nebude ľahká, ale dokázať by to mohol.

Tá druhá, o ktorej si myslím, že bude preňho problematická je, že by sa mal dištancovať od politickej sily, ktorá ho podporovala. Ak teda chce byť prezidentom všetkých a aj tých, ktorí ho nevolili.

Ľudia, ktorí ho nevolili, sú voči nemu kritickejší. A tých je naozaj veľa, je to takmer polovica všetkých zúčastnených občanov.

A sú aj takí, ktorí k voľbám vôbec neprišli. Tí nemusia byť voči nemu veľmi kritickí, asi im menej záleží na tom, kto nás reprezentuje. Ale aj voči nim by sa mal správať tak, aby pociťovali, že je prezident všetkých.

Ale tu nastávajú aj konkrétne situácie. Či bude využívať právo veta, ak nadobudne pocit, že zákon je protiústavný. A takých, s podozrením na protiústavnosť, bolo schválených teraz viac a on bol jeden z tých, ktorí za ne hlasovali.

Rovnako nás čakajú nominácie do štátnych funkcií. Nominovať Tibora Gašpara za šéfa SIS, to by bol riadny „gól“. Je to človek, ktorý je dokonca obvinený. Tu sa to ukáže. Ak sa tak stane, tak to podľa mňa potvrdí, že stále plní funkciu a úlohu, ktorá mu vyplynula z jeho pozície druhej najsilnejšej koaličnej strany.

Ja som teda veľký skeptik. Peter Pellegrini je nekonfliktný, vedome a proaktívne nepodnecuje prehlbovanie konfliktu. Ale bude zaujímavé sledovať, či je naozaj nadstranícky.

On bude určite hovoriť o potrebe zmierenia, bude vystupovať pred rôznymi publikami, pred dôchodcami, pred poľnohospodármi. Bude chodiť do tých miest, kde sa cíti komfortnejšie, teda mimo Bratislavu, a tam bude hovoriť o zmierení.

Ale bolo by dobré, aby o tom zmierení hovoril aj pred „bratislavskou kaviarňou“. Stretne sa s hercami Slovenského národného divadla, s umelcami, vedcami Slovenskej akadémie vied? Ja si myslím, že skôr bude inklinovať k tej prvej kategórii, k tomu „ľudu“.

Koniec koncov, to bolo jedno z jeho hlavných hesiel – „ľudový prezident“. Ale kategória ľud je absolútne falošná, je to floskula, nijaký ľud neexistuje. Existujú občania, každý so svojimi záujmami, so svojím sociálnym zaradením a podobne. Ľud je výmysel, je to pojem, ktorý používajú populisti.

A keď sme pri tom, súčasťou ľudu sú všetci občania. Aj umelci, „bratislavská kaviareň“, príslušníci všetkých vierovyznaní, a tak ďalej. Myslím si, že zatiaľ prejavoval otvorenosť skôr voči svojim „politickým klientom“ a priaznivcom.