Mnohým z vás už možno skrsla v hlave šialená myšlienka nechať všetko tak, zbaliť sa a vyraziť za zážitkami a novým životom niekam na druhý koniec planéty. Niečo také sa pred šiestimi rokmi vynorilo v hlave Zuzane Jankajovej a jej partnerovi Jurajovi, ktorí už za ten čas na ceste za hľadaním svojho domova okúsili život v niekoľkých krajinách. Nebolo to však vždy jednoduché. 

„Ležali sme na gauči, v mojej garsónke v Bratislave a partner mi povedal, že by sme mohli ísť žiť niekam do tepla. Cítila som, že to je dobrý nápad, veď prečo nie…“ opisuje Zuzana, ako sa spontánne rozhodli kúpiť si jednosmerné letenky do Dominikánskej republiky a s ubytovaním vybaveným na dva mesiace a 800 eurami v hotovosti sa presťahovať za Atlantik.

Napriek tomu, že to znie ako scenár romantického filmu, zažili aj náročné momenty a ocitli sa napríklad v situácii, kedy skončili takmer bez bývania, prípadne museli počítať každý jeden cent, aby mali čo pod zub. No tieto krušné chvíle zvládli, Zuzana sa dostala k svojej práci médium psychic liečiteľky a transformačnej koučky a mentorky, a vyzerá to tak, že možno už našli svoj vytúžený domov.

Prečo ste sa v roku 2018 rozhodli odísť žiť do zahraničia?

Spomínam si na ten deň jasne. Boli sme s partnerom čerstvo spolu, nakoľko sme sa zoznámili vo februári 2018 a stretli sme sa v dobe, kedy sme boli obaja na tom finančne horšie. Ja som krátko predtým odišla z IBM, kde som bola finančnou analytičkou, a prišiel čas, keď som dostatočne verila v moje pracovné schopnosti a skúsenosti a chcela si nájsť lepšie platenú pozíciu v mojej oblasti, v inej spoločnosti.

Aj som získala veľmi zaujímavú ponuku vo Viedni, s niekoľkonásobne vyšším platom. Bol to zaujímavý pocit, no niečo vo mne sa ma pýtalo, či to je to, ako chcem žiť — byť v kancelárii, veľa času tráviť v práci. A pritom to bola kariéra, úžasný pracovný postup, po akom som už dlhé roky túžila, a kde by som mala vlastný tím, viedla projekt, mala viac zodpovednosti. Na druhej strane, mala som istú skúsenosť s podnikaním s fyzickým zlatom vo forme mincí a tehličiek, a to bola oblasť, kde som mohla skutočne ovplyvniť kvalitu života iných ľudí.

A tak som túto pracovnú ponuku vo Viedni odmietla. Bolo to v období, kedy som ledva zvládala platiť svoje účty, a tá práca vo Viedni by hneď vyriešila moju finančnú situáciu. No rozhodla som sa pre podnikanie so zlatom — bolo to v októbri 2017. Ale tá cesta nebola taká jednoduchá, ako som čakala. Napriek dobrému začiatku to zrazu vôbec nešlo a vyslovene som potrebovala podporu od mamky.

O pár mesiacov na to som spoznala môjho partnera Juraja, ktorý prišiel o veľa peňazí a ostal dokonca na dva týždne na ulici a potom už prespával u kamošov, upratoval apartmány — v takomto období sa naše cesty stretli. Keď sme sa spoznali, za dva týždne sme už spolu bývali. A prišiel jeden deň, mám pocit, že bol máj 2018, ležali sme na gauči v mojej garsónke v Bratislave a partner mi povedal, že by sme mohli ísť žiť niekam do tepla. Cítila som, že to je dobrý nápad, veď prečo nie…

A tak začalo hľadanie miesta, kam by sme sa presťahovali, predala som byt, zaplatila isté podlžnosti a kúpili sme si jednosmerné letenky do Dominikánskej republiky, vybavili ubytovanie na dva mesiace, mali 800 eur v hotovosti a pár zlatých tehličiek do rezervy.

Bolo to veľmi spontánne rozhodnutie. V dobe, keď sme doslova rátali centy, koľko rožkov si môžeme kúpiť, či si môžeme dovoliť aj šunku, či vajíčka. Väčšinou sa rozhodujem hlavou, no niekedy sú obdobia, kde cítim, čo je správne a dokážem spraviť odvážne rozhodnutia. S partnerom sme sa našli a účel cestovania bol už od prvého momentu, že si hľadáme ideálnu krajinu na život.

Na akých miestach ste už za tých šesť rokov žili? A prečo ste sa sťahovali ďalej?

Žili sme jeden a pol roka v Dominikánskej republike, dva roky v Guadeloupe — plán bol Sint Maarten, no nakoľko som bola pracovne na chvíľu na Slovensku a práve začínal covid, tak ma nepustili na ostrov, prileteli sme a otočili nás na posledné lietadlo, jediné, ktoré práve letelo na Guadeloupe, takže to nebolo plánované, no nakoniec Guadeloupe bolo oveľa bezpečnejšie a pokojnejšie v období pandémie. Dva roky sme žili striedavo na Madeire a v Nazaré v Portugalsku a teraz v apríli tohto roka sme sa presťahovali na Maurícius.

Dominikánska republika bol pôvodný plán, ale boli tam veci ktoré sa nám nepáčili, ako veľa neporiadku v uliciach, nebezpeční motorkári, nepríjemné psy v noci na pláži, aj keď tie pláže boli nádherné, dlhé… Čo sa týka odchodu z Portugalska na Madeiru, akonáhle prišlo leto, ceny nájmov tam boli šialené. To nám nedávalo zmysel. A môj partner našiel dánskych youtuberov — pár žijúci na Madeire — robili o nej videá, a tak sme si našli ďalšiu krajinu, do ktorej sme sa presťahovali.

A v poslednej dobe nám viac začali chýbať pláže, piesok, palmy, aj keď sme mali krásny apartmán, moderný, no za celú dobu, čo sme tam bývali, oproti prerábali, vŕtali, a to nás vyhnalo. Povedali sme si, že už sme si užili Madeiru, krásne hotely a reštaurácie, no je čas opäť ísť do tepla.

Zvažovali sme Karibik, no museli sme brať do úvahy aj počasie, nakoľko sa tu vyskytujú hurikány, plus ceny leteniek či bývania. A tak sa nám zapáčil Maurícius, kde sa spájajú krásne pláže, bezpečie, milí ľudia, je to tu modernejšie, pekné hotely, na život do budúcnosti aj pekné vily a zdalo sa nám, že aj dobré ceny. Tu prvýkrát prišla aj myšlienka, že to zrejme bude už náš domov.

A musím povedať, že tu sa naozaj cítime doma a spĺňa to všetky naše kritériá. Jedine musíme riešiť komplexnejšie víza.

Mnoho ľudí túži odísť žiť do zahraničia, len majú strach. Ako to bolo vo vašom prípade? Ako ste sa vyrovnávali s rôznymi ťažkosťami?

Povedala by som, že cez to, čím sme si už prešli, to bola skôr radosť, nadšenie a pozitívne očakávania. Každopádne by som povedala, že život máme len jeden, je dobre preto zvážiť, čo je človek ochotný prijať, chce to určite odvahu, no na druhej strane, ak vás to niekam ťahá, tak chcete mať výnimočný život a dokázať veľké veci. Vždy sa dá vrátiť, no oplatí sa ísť do toho. Je to zážitok, životná cesta, ja sa na to pozerám tak, že si vedome tvorím život podľa seba. Veľakrát sa mi potvrdilo, že odvážne sny potiahnu človeka dopredu a tá skúsenosť stojí za to.

Ono to musí ale prísť v správny moment. A, samozrejme, ak vyrážate s väčšou finančnou rezervou, nemusíte prejsť až takými extrémami ako my a budete mať väčšiu pohodu.

Do akej najkritickejšej situácie ste sa dostali?