Balík 18 konsolidačných opatrení pre budúci rok, ktorý vláda v stredu schválila, má hodnotu 1,96 miliardy eur a celý je obsiahnutý v jednom súhrnnom zákone, tzv. Lex Konsolidácia. Vláda v rámci neho plánuje od budúceho roka zaviesť mimoriadny bankový odvod so sadzbou 30 %, ako aj zvýšiť spotrebné dane z tabaku a alkoholických nápojov. Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu o 1 percentuálny bod.
Štátny sviatok Deň Ústavy SR by viac nemal byť dňom pracovného pokoja
Deň Ústavy SR by viac nemal byť dňom pracovného pokoja. „Prvý september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť,“ zdôvodnil kabinet.
Zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tzv. samoplatiteľov sa majú od nového roka zvýšiť.
Zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tzv. samoplatiteľov sa majú od nového roka zvýšiť. Sadzba poistného pre zamestnávateľa sa má zvýšiť z 10 na 11 percent vymeriavacieho základu, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa má upraviť z päť na 5,5 percenta. V prípade SZČO a samoplatiteľov sa má sadzba zvýšiť zo 14 na 15 percent, ak ide o SZČO so zdravotným postihnutím zo 7 na 7,5 percenta z vymeriavacieho základu.
„Zvýšenie sa navrhuje z dôvodu kritickej situácie s verejnými financiami, keď príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na solidárny systém verejného zdravotného poistenia neexistujú iné možnosti dofinancovania systému,“ odôvodňuje sa v materiáli.
Kabinet zároveň odobril aj nepriamu novelizáciu zákona o zdravotných poisťovniach. Návrh má znížiť výšku percentuálnej sadzby príspevkov na činnosť Operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Odôvodňuje to potrebou šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) zdôraznila, že zdravotníctvo musí byť prioritou a musí ísť doň viac peňazí. „Našli sme riešenie, ktoré umožní, že do zdravotníctva pôjde v budúcom roku o 357 miliónov eur viac. Bude to na základe zvýšenia zdravotného odvodu,“ priblížila. Dolinková doplnila, že ide o dodatočné zdroje nad rámec toho, čo by do zdravotníctva išlo.
„Ak pôjdeme touto cestou, na ktorej sa zhodla vláda, je isté, že všetky tieto peniaze pôjdu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ poznamenala ministerka. Verí, že počas roka budú ešte hľadať ďalšie dodatočné zdroje na dofinancovanie zdravotníctva.
Ficova vláda ide šetriť aj na druhom pilieri
Obeťou hľadania úspor pri znižovaní deficitu verejných financií majú byť aj ľudia sporiaci si na penziu v druhom dôchodkovom pilieri. Vláda Roberta Fica totiž schválila legislatívny návrh, aby sa príspevková sadzba do druhého piliera od začiatku budúceho roka trvale znížila zo súčasných 5,5 percenta na 4 percentá z hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby. Nižšia sadzba do druhého piliera znamená, že väčšia suma dôchodkových odvodov zostane v Sociálnej poisťovni.
Sadzba príspevkov do druhého dôchodkového piliera vo výške 5,5 percenta mala platiť v rokoch 2023 a 2024. Od roku 2025 mala stúpnuť na 5,75 percenta a od roku 2027 na konečných 6 percent z hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.
Vyplácanie rodičovského dôchodku sa bude meniť
„Našli sme také riešenie, ktoré umožní vyplatenie skutočného trinásteho dôchodku, aj plnohodnotného rodičovského dôchodku a nebudeme musieť vstúpiť do mechanizmu venovania dvoch percent z daní,“ povedal na tlačovej besede minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas-SD). Toto riešenie spočíva v znížení odvodov do druhého penzijného piliera na štyri percentá z hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu sporiteľa. Podľa ministra práce pôjde o trvalé opatrenie.
Vláda súčasne podľa Tomáša schválila návrh, aby rodičovský dôchodok v budúcom roku dostali penzisti v celoročnej jednorazovej sume v júni. Výška jednorazovej rodičovskej penzie podľa neho dosiahne podľa odhadu 338,80 eura.
Zvýšiť sa majú sumy súdnych a správnych poplatkov
Od apríla 2024 by sa mali zvýšiť súdne a správne poplatky. Zámerom úpravy zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov. Väčšina z nich sa naposledy menila pred zavedením eura na Slovensku, čo bolo v roku 2009.
„Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54 percent), keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú,“ vysvetlil kabinet v predloženom návrhu.
Vláda v materiáli pripomína, že v roku 2022 úhrady správnych a súdnych poplatkov do štátneho rozpočtu predstavovali 205 miliónov eur, z čoho 37,5 milióna eur tvoria súdne poplatky. Pri sadzbách poplatkov určených percentom zo základu poplatku sa má zmeniť iba minimálna alebo maximálna suma výsledného poplatku. Zmenou sa tiež nezasahuje do nárokov na úľavy a oslobodenia. Zároveň sa preferuje zaokrúhľovanie nových sadzieb poplatkov s cieľom minimalizovať manipuláciu s hotovosťou.
Vláda tiež navrhuje zvýhodniť podanie návrhu elektronicky pri zachovaní 50 percent zníženia sadzby poplatku so stanovením maximálneho zníženia výslednej sumy poplatku z pôvodných 70 eur na 50 eur. Upraviť sa má aj suma vrátenia preplatku, ak presahuje sumu 2,5 eura a súčasne sa stanovuje úprava sumy krátenia poplatku pri jeho vrátení zo zákonného dôvodu nastavením najnižšej sumy na úrovni 10 eur.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) priblížil, že poplatky zvýšili od 40 do 54 percent. „Zdá sa to veľké číslo, ale keď načítate infláciu, ktorá bola, tak to je zdôvodnenie navýšenia týchto poplatkov,“ poznamenal. Do rozpočtu to podľa Kamenického prinesie 37,5 milióna eur. Platnosť zvýšenia súdnych poplatkov navrhuje vláda od 1. apríla 2024.
Zvýši sa daň z tabaku aj z alkoholu
Vláda tvrdí, že cieľom zvýšenia sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov je stabilizovať daňové príjmy, zabrániť ich poklesu a zároveň dosiahnuť rovnováhu aj s cieľmi v oblasti ochrany zdravia obyvateľov, a to s vopred preddefinovaným zvyšovaním sadzieb dane na strednodobý časový horizont.
Od 1. februára by sa mala zvýšiť spotrebná daň na tabak, pričom to bude predstavovať asi 40 centov na krabičku. „Rok 2025 by bol bez zvýšenia, rok 2026 so zvýšením o 40 % za jednu krabičku a v roku 2027 opäť bez zvýšenia,“ konštatoval minister financií.
Vláda ďalej zverejnila, že doplnením zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dôjde od 1. januára 2024 k vylúčeniu podávania alkoholických nápojov z uplatňovania zníženej sadzby dane vo výške 10 % zo základu dane, ktorá sa uplatňuje na reštauračné a stravovacie služby. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.
RTVS dostane menej
RTVS má dostávať zo štátneho rozpočtu príspevok vo výške najmenej 0,12 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). „V súvislosti s potrebou ozdravenia verejných financií sa prijíma konsolidačné opatrenie, ktorým sa zabezpečuje príspevok pre RTVS vo výške najmenej 0,12 percenta z HDP. Výška príspevku vychádza zo skutočných výdavkov predchádzajúcich období,“ uvádza sa v materiáli o opatrení, ktorým sa novelizuje zákon o RTVS.
Príspevok pre RTVS sa zmenou redukuje, v júni schválili poslanci pre RTVS nárokovateľný príspevok vo výške najmenej 0,17 percenta HDP. Nárokovateľný príspevok nahrádza koncesionárske poplatky, ktoré boli hlavným zdrojom príjmov RTVS v predchádzajúcom období.
„Do budúcna uvažujeme o tom, prerokovali sme to na koaličnej rade, že by sme povolili RTVS vyššie príjmy z reklamy. O tom bude podrobnejšia diskusia,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Koncesionárske poplatky sa podľa neho nebudú opäť zavádzať. Do rozpočtu má toto opatrenie priniesť 54,8 milióna eur.
Nadnárodné skupiny podnikov sa už daniam nevyhnú
Vláda Roberta Fica schválila návrh zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov. Zákonom sa má zabezpečiť minimálne zdanenie príjmov subjektov nachádzajúcich sa na Slovensku, ktoré sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny. Návrh zákona má parlament schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Návrh zákona sa bude od začiatku budúceho roka vzťahovať na subjekty konsolidovanej skupiny podnikov s ročnými výnosmi aspoň 750 miliónov eur dosiahnutými v najmenej dvoch zo štyroch účtovných období predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu. Ak efektívne zdanenie príjmov subjektov skupiny na Slovensku bude pod úrovňou minimálnej sadzby dane 15 %, minimálne zdanenie týchto subjektov sa zabezpečí výberom dorovnávacej dane.
Z rozsahu pôsobnosti návrhu zákona budú vylúčené subjekty, ktoré vykonávajú činnosti vo verejnom záujme a nevykonávajú obchodnú alebo podnikateľskú činnosť. Ide najmä o vládne subjekty, medzinárodné organizácie, neziskové organizácie, dôchodkové fondy a investičné fondy alebo investičné subjekty v oblasti nehnuteľností nachádzajúce sa na vrchole štruktúry skupiny. Návrhom zákona uplatnia príslušné ustanovenia smernice Európskej únie.
Regulovaný odvod pre banky nastavili na 30-percentnú sadzbu
„Regulovaný odvod pre banky bude vo výške 336 mil. eur,“ spresnil Ficove slová Kamenický. Nastavili ho ako 30-percentnú sadzbu, ktorá bude postupne vyklesávať o 5 percentuálnych bodov do roku 2027. Efektívna daňová sadzba bude 45 %. Regulovaný odvod pre banky spolu s daňou z príjmu tak dosiahnu 580 mil. eur. „Berieme to ako solidárne opatrenie,“ povedal Kamenický.
Ministerstvo financií chce, aby sa bankový odvod stal súčasťou regulovaného odvodu. Teda výber nepôjde z pasív očistených o vlastné imanie, ako to bolo v minulosti, ale z hospodárskeho výsledku. Stávalo sa totiž, že bankový odvod museli platiť aj menšie banky, ktoré mali nízky zisk, resp. vykazovali stratu. Po novom teda budú platiť len vtedy, keď vygenerujú kladný hospodársky výsledok. Kamenický zdôraznil, že budú sledovať prípadné daňové optimalizácie bánk. Ak by mali banky „podvádzať“, zmení vláda „pravidlá hry“.
Predĺženie solidárneho príspevku z činnosti v odvetviach ropy a plynu
Ďalším z plánovaných opatrení je aj predĺženie solidárneho príspevku z činnosti v odvetviach ropy a plynu, od čoho minister očakáva dodatočný príjem 179,8 milióna eur. „Ďalším opatrením je zavedenie dorovnávacej dane z DPPO, ktorá prinesie 48,5 milióna eur. Je to nové opatrenie Európskej komisie (EK),“ doplnil šéf rezortu financií.
O štátnom rozpočte budú rokovať až budúci týždeň
Návrh štátneho rozpočtu pôjde na rokovanie vlády až budúci týždeň. Po pondelkovom rokovaní vlády to povedal jej predseda Robert Fico (Smer-SD). Zároveň doplnil, že dohoda na rozpočte s koaličnými partnermi je a debata bola konštruktívna. Taktiež potvrdil, že tempo konsolidácie nebude vyššie ako 0,5 % HDP.
Aj minister financií (Smer-SD) Ladislav Kamenický potvrdil dohodu na rozpočte, ako aj na konsolidačnom balíku opatrení. Celkový balík, ktorý pripravujú na pomoc ľuďom, je v sume 963 mil. eur. Celková lex konsolidácia s osemnástimi opatreniami dosahuje sumu 1,96 mld. eur.
Nahlásiť chybu v článku