Už je tomu takmer päť rokov, ako mladá Slovenka Ema Slivková odišla žiť do holandského Groningenu. Priviedlo ju sem štúdium na prestížnej filozofickej fakulte výskumnej univerzity Rijksuniversiteit Groningen, ktorá sa radí medzi sto najlepších na svete. Život v Holandsku je odlišný od toho, aký poznáme u nás, či už čo sa týka školstva, práce, alebo každodenných zvyklostí.
V rozhovore s Emou Slivkovou sa dozviete aj:
- v čom sa líši štúdium na vysokej škole na Slovensku a v Holandsku;
- aké pre nás zvláštne jedlá miestni obľubujú;
- že Holanďania pracujú tvrdo;
- ako sa správajú v spoločnosti;
- aké sú jej výdavky, koľko stoja potraviny, a prečo je nájom najdrahšou mesačnou položkou;
- čo sa jej na miestnom živote najviac páči a privítala by to aj na Slovensku;
- a naopak, aké má negatíva.
Študujete na holandskej univerzite, ktorá patrí medzi svetovú špičku. V čom ste postrehli najväčšie rozdiely v školstve v porovnaní s tým naším?
Priateľskí profesori, motivovaní študenti, skúšky prevažne v písomnej podobe, žiadne zápočty, žiadne seriózne skúšanie na seminároch. Medzi slovenským a holandským školstvom som postrehla veľa rozdielov, ale nie všetky sú dobré. Samozrejme, nedokážem úplne presne porovnať naše univerzity s tými holandskými, ale určite sa medzi nimi dajú nájsť jednoznačné rozdiely.
V prvom rade, holandské univerzity sa delia na teoreticko-výskumné (WO diplom) a aplikované (HBO diplom). Ako už z názvov vyplýva, výskumné univerzity uprednostňujú teóriu a vedenie rôznych akademických výskumov, ktoré môžu byť publikované v odborných časopisoch. Výskumné univerzity (WO) sú najvyšším možným stupňom vzdelania v Holandsku. Opakom týchto univerzít sú aplikované univerzity, ktoré ponúkajú stáže v rámci štúdia, kde študenti majú možnosť preniesť získané vedomosti do praxe, alebo písať bakalárske a magisterské práce, ktoré sú určené pre reálne firmy.
Ak sa pozrieme na štruktúru školského roka, na Slovensku máme dva semestre s dvoma skúškovými obdobiami, zatiaľ čo v Holandsku vládnu dva semestre, ktoré sa dokopy skladajú zo štyroch študijných blokov. Na konci každého z týchto blokov je skúškové obdobie, čo je približne každé dva mesiace, ktoré trvá tak dva či tri týždne.
Okrem toho nájdeme rozdiel v počte predmetov. V Holandsku je normálne mať len tri predmety naraz počas jedného bloku (na výskumných univerzitách), čo je približne dvanásť kontaktných hodín týždenne. V novom bloku vám budú pridelené tri úplne nové kurzy, a tak sa to znova opakuje po každom skúškovom. Na Slovensku je predmetov naraz oveľa viac, štruktúrou sa to podobá skôr na strednú školu, ako na poriadnu výšku. Ani si neviem predstaviť, aké únavné musí byť mať desať predmetov naraz, pripadá mi to úplne zbytočné, pretože žiadny normálny človek nemá energiu na to, aby sa učil od rána do večera bez prestávky.
Holandsko je o efektívnosti, v škole strávite menej hodín, aby ste sa na učivo mohli pozrieť odpočinutí doma alebo v knižnici, kedy vám to najlepšie vyhovuje. Ako som už spomenula, na seminároch sa neskúša, považuje sa to za stratu času. Učitelia sa vás nesnažia zastrašiť, naopak, nabádajú vás k tomu, aby ste sa na hodiny patrične pripravovali, aby ste sa mohli aktívne zapájať do diskusií. Všetko je to o chcení, profesori sú nadšení z toho, že môžu posúvať vedomosti zo svojho odboru, sú to totiž ozajstní výskumníci.
Učenie nie je jednotvárne, pretože na každú hodinu sa treba pripraviť prečítaním mnohých odborných článkov. Učebnice sú niekedy irelevantné, dôraz sa kladie na učenie sa zo skutočných akademických príspevkov, čo je aj oveľa zaujímavejšie. Celkovo si toto štúdium vyžadovalo menej učenia sa naspamäť, ale zato viacej čítania s porozumením. No a posledným rozdielom je školné, v Holandsku si za svoj diplom zaplatíte cez 2-tisíc eur ročne, no môže to stáť aj viac, záleží na odbore.
Aké najväčšie odlišnosti ste spozorovali v bežnom živote? Bolo niečo, na čo ste si mali problém zvyknúť?
Tu ani neviem, kde by som najradšej začala. Aj po piatich rokoch sú veci, na ktoré si nechcem zvyknúť, napríklad, odmietam sa tváriť, že mi typický groningenský „eierbal“ (vajce obalené v mletom mäse a vyprážané v oleji) chutí, alebo že chodiť na firemné „borely“ v piatok večer s kolegami je záživné.
Chcela by som začať jedlom, pretože tam sú tie odlišnosti až bolestivé. Holanďania svoje zvláštne vyprážané pochutiny, syrové sendviče a chleby milujú, no zvyšok sveta ich jedálniček tak celkom nechápe. Medzi najväčšie bizarnosti patrí to, že na obed jedia čistý chlieb, alebo len chlieb s brie a vyzerajú tak, že je to skutočný gastronomický zážitok. Slovenská kuchyňa mi preto veľmi chýba, a hlavne naše teplé obedy, ale aspoňže sa s varením dá improvizovať, a to sa už za tie roky stalo mojou špecialitou.
Okrem nezvyčajných stravovacích návykov sú takisto zvláštni aj pri plánovaní stretnutí. Holanďania nemajú čas, ak s nimi chcete ísť von, musíte sa dohodnúť niekoľko týždňov dopredu, lebo ich program je vždy plný. To vie byť dosť frustrujúce, nielenže sú posadnutí organizovaním svojho času, ak ich chcete vidieť, dajú vám presný dátum a čas, odkedy a dokedy sú ochotní sa stretnúť.
Keď sa ide von, človek si rýchlo všimne, že Holanďania sú veľmi hluční, dalo by sa povedať, že po sebe vrieskajú. V podstate ten, kto kričí najviac, je vodcom skupiny a ostatní pred ním majú rešpekt. U nás to tak neplatí, v porovnaní s Holanďanmi sme uzavretí a vieme sa správať.
Keď si Holanďania pripíjajú, musia uprene hľadieť tomu druhému do očí, inak ich čaká sedem rokov zlého, však dobre viete čoho. No a keď sme pri tom pití, musím podotknúť, že Holanďania dokážu vypiť viac ako Slováci, možno aj preto, že na to na rozdiel od nás majú. Obľúbeným drinkom je pivo, či už ste v klube, krčme, alebo v reštaurácií s Michelinovou hviezdou. Na pivo je vždy čas a chuť.
Na Vianoce nepripravujú štedrovečernú večeru, ktorá je v každej domácnosti rovnaká ako u nás, ani nemajú veľa darčekov pod stromčekom. Vianoce sa totiž oslavujú už 5. decembra na sviatok „Sinterklaas“, kedy holandský Mikuláš na bielom koni s pomocníkmi nosí deťom darčeky do čižiem. Vtedy sa celá rodina zíde a vymieňajú si ručne vyrobené darčeky a čítajú básničky, ktoré napísali pre toho druhého. Podľa mňa je to milé, ale Vianoce sú skrátka Vianoce a na večeru musí byť ryba so zemiakovým šalátom, tvarohové bobaľky a poriadne hustá kapustnica. Preto vždy na Vianoce chodím domov.
Skoro som zabudla na bicykle, ktoré sú úplne všade. Na Slovensku by som sa dosť bála, že ma zrazí prvé auto, ktoré okolo mňa prejde. Kvôli tomu by som sa doma nikdy nešla bicyklovať, radšej pôjdem MHD-čkou. Tu mi autobus ani nepríde na um, Holanďania sa doslova narodia s bicyklom prilepeným na zadku, a expati sa rýchlo prispôsobia. Cyklistická premávka ráno je šialená, študentom sa často stáva že narazia jeden do druhého, pretože neovládajú ani základné pravidlá, čo vedie k mnohým úrazom.
No a s úrazom, alebo s chorobou sa niekedy musíte ukázať u lekára, čo je zážitok sám osebe. Holandskí doktori poznajú čarovné slovíčko, ktoré má akoby zázrakom vyliečiť všetky možné bolesti. Týmto slovom je „paracetamol“. Môžete mať chrípku, horúčky, zápal pľúc, hoci aj zlomenú nohu, od doktora odídete s odporúčaním kúpiť si v najbližších potravinách paracetamol. Nech som bola akokoľvek chorá, so štyridsiatkami a podobne, nikdy mi nepredpísali antibiotiká, proste som to mala len prečkať.
V poslednom rade si neviem zvyknúť na miestne počasie. Holandsko, takisto ako Veľká Británia, sú krajiny známe tým, že v nich častejšie prší, ako je sucho. Síce by tu mali byť štyri ročné obdobia ako u nás, ale nezdá sa mi, že to tak je. Zázrakom je, keď tu pár dní neprší. V zime je tu skôr chladno a vlhko, sem-tam sneží alebo mrzne. V lete sme radi, ak je 20 stupňov, vtedy sa už všetci stretávajú v parkoch, alebo vysedávajú na lavičkách pred domom alebo na chodníku. V 25 stupňoch sa môžete ísť opaľovať alebo kúpať do jazera, považuje sa to za vrchol leta. V podstate počasie je dosť nanič, slnko tu nesvieti, celý rok prší a obloha je sivá.
Ako vyzerá taký typický deň Holanďanov? Už ste spomenuli to pivo. U nás je bežné, že si napríklad študenti alebo partie kamarátov idú večer sadnúť na drink, alebo v piatok sa chodí na párty. Funguje to tu tiež tak?
Typický deň Holanďanov sa začína skoro ráno, so šálkou čerstvej kávy a regionálnymi novinami v rukách. Na raňajky mávajú „broodje hagelslag“, typický holandský toastový chlieb s čokoládovým posypom, alternatívne si dajú praženicu, cereálie s jogurtom, chlieb s džemom alebo so syrom. Základom je chlieb. Pracovať začínajú o pol deviatej alebo o deviatej, a prvú polhodinu strávia rozprávaním sa s kolegami o tom, čo robili včera večer, poprípade ako strávili víkend. Táto nezáväzná konverzácia sa nazýva „koetjes en kalfjes“, čo sa doslovne dá preložiť ako „konverzovať o kravách a teliatkach“.
Nasleduje tvrdá práca, ktorá je do bodky naplánovaná. Holanďanov charakterizuje dochvíľnosť a detailné plánovanie, celé dni a týždne si do poslednej hodiny naplánujú, a tohto plánu sa aj držia. Obedujú okolo dvanástej, väčšinou suchý obed ako chlieb so syrom (áno, bez pomazánky), čiže tzv. „broodje kaas“, „broodje kroket“ sendvič, alebo dokonca aj chlieb osamote. Poobede pokračujú v práci až do piatej alebo pol šiestej, kde si celkom zamakajú. Tvrdá práca Holanďanov napĺňa, sú motivovaní a nehľadajú ľahké cesty.
Po celom dni v práci prídu domov a navaria si večeru. Bežne večerajú celkom skoro, okolo piatej alebo šiestej, asi preto, lebo na obed dokopy nič nezjedli. Neskôr sa venujú športom, bicyklujú, behajú, cvičia, alebo idú na dlhú prechádzku so psom k jazeru. Potom pozerajú správy alebo (politické) diskusie v televízii a o desiatej zaľahnú do postele.
Teraz si predstavte úplný opak, lebo presne tak vyzerajú študentské dni. Typický holandský študent sa zobudí neskôr, okolo ôsmej ráno, s poriadnou opicou si natrie chlieb s maslom a vyrazí na prednášku alebo do knižnice. Na prednáškach a seminároch ich zaujíma všetko, len nie to, čo sa prednáša, často spozorujete, že riešia veci ohľadom študentských organizácií, alebo si vypisujú na WhatsAppe. Avšak nájdete tu aj veľa mladých oddaných ľudí, ktorí trávia celé dni v knižnici, kde sa učia až kým sa knižnica nezatvorí. Pomedzi učenie si vybehnú s priateľmi na kávu alebo do obchodov, poprípade majú iné skupinové stretnutia.
Po škole nasledujú voľnočasové aktivity, ako napríklad športovanie, drink v meste, alebo rôzne predom organizované aktivity s ostatnými členmi klubov. Na rozdiel od nás sa v piatok na párty veľmi nechodí, pretože to nie je až také „gezellig“ (spoločenské). Mesto je vtedy plné farmárov z okolitých dedín, ktorých domáci veľmi nemusia, pretože sa podľa nich nevedia správať. Všetky ostatné dni, možno okrem nedele, sú kluby plné opitých študentov, ktorí sa zabávajú až do rána, a pritom vypijú viac pív ako Slováci. Cyklus sa znova opakuje, keď sa ráno zobudia so zostatkovým alkoholom v krvi.
Nahlásiť chybu v článku