Každého do určitej miery ovplyvňujú negatívne vlastnosti či zlé návyky, ktorých by sa chcel zbaviť. To ešte z nikoho nerobí automaticky zlého človeka. Sú však medzi nami aj ľudia, ktorí buď veria tomu, že nič negatívne sa v ich vnútri nenachádza, alebo sa tým odmietajú zaoberať. V týchto prípadoch to môže byť nebezpečné.
Tí, ktorí už mali niekedy dočinenia s narcistom, pravdepodobne dokážu rozpoznať bežné narcistické črty a v ideálnom prípade sa takýmto ľuďom vyhnúť oblúkom. Ak išlo o užšiu interakciu, je možné, že ste dokonca zachytili aj niektoré menej známe črty, ktoré môžu byť neviditeľné pre tých, ktorí neboli s narcistom v dlhodobejšom kontakte.
Aj napriek takejto skúsenosti, portál Higher Perspectives upozorňuje ešte na jednu skrytú narcistickú črtu, o ktorej ste pravdepodobne nevedeli.
Ťažkosti s rozoznaním tvárí
Schopnosť rozoznať tváre je prirodzenou ľudskou vlastnosťou, nad ktorou sa väčšina z nás asi len málokedy zamýšľa. Pochopiteľne, niektorí ľudia sú na tom lepšie, niektorí zase horšie, v závislosti od kvality zraku či fotografickej pamäti. Dôležité je, že sú rozpoznávania tvárí aspoň do určitej miery schopní.
Štúdia publikovaná v časopise Journal of Personality však odhalila, že narcisti sú v tejto prirodzenej zručnosti oveľa horší. Ich schopnosť rozoznať tváre je značne obmedzená, dokonca aj pokiaľ ide o ľudí, ktorých dobre poznajú. Je možné, že by sa nezáujem o ostatných, ako bežná narcistická črta, premietol do menšej potreby rozpoznávať ľudí okolo seba? Štúdia tvrdí, že áno.
Účastníkom ukázali na tri sekundy 40 rôznych tvárí a následne im bolo povedané, aby sa venovali nejakým iným nesúvisiacim úlohám. Po tomto zámernom rozptýlení sa im znova ukázalo 40 rovnakých tvárí, ktoré autori zmiešali s ďalšími 40 novými tvárami. Účastníci potom dostali za úlohu povedať, ktoré tváre videli predtým, než sa začali venovať úlohám. Uskutočnili aj druhý experiment, ktorý bol rovnaký, ale tváre im boli ukázané obrátene.
V prípade oboch experimentov si ľudia s vysokou úrovňou narcistických čŕt nedokázali ani zďaleka zapamätať toľko tvárí, ako tí s nízkou úrovňou rovnakých čŕt. Zároveň bolo zistené, že tieto horšie spomienky sa nevzťahujú výlučne na ľudské tváre. Narcisti mali tiež problém pamätať si určité veci, ako napríklad domy, autá či domáce potreby.
Vlastná osoba na prvom mieste
Ak by sa začali viesť polemiky o vyššie uvedených záveroch štúdie, úvahy o tom, prečo je to tak, by mohli viesť rôznymi smermi. Dalo by sa napríklad povedať, že narcisti sú zvyknutí brať do úvahy veci, ktoré môžu použiť, alebo ľudí, s ktorými môžu manipulovať. Iné pre nich nie je zaujímavé, a preto to ignorujú. Profesorka Miranda Giacomin, hlavná autorka predmetnej štúdie, tvrdí, že to, že sa ľudia sústredia viac na seba, môže mať za následok, že venujú menej energie iným informáciám.
To však nie je všetko. Tento fenomén sa rozhodli preskúmať ešte viac do hĺbky. V rámci ďalšieho experimentu nechali 187 študentov sledovať online prednášku, pričom boli požiadaní, aby počas nej mali zapnuté webkamery. Následne sa potom autori štúdie zamerali na čas, ktorý každý študent strávil sledovaním svojho obrazu, a porovnali ho s časom, ktorý študent venoval samotnému lektorovi.
Nie je prekvapením, že ľudia so silnými narcistickými črtami venovali oveľa viac času sledovaniu svojho obrazu. Tiež sa ukázalo, že títo ľudia si z prezentácie pamätali omnoho menej, pretože boli príliš zaneprázdnení obdivovaním svojej osoby. Ak si teda všimnete niekoho, kto trávi príliš veľa času vo svojej vlastnej bubline, či sa nezaujíma o veci, ktoré sa okolo neho dejú, mali by ste sa mať na pozore. Nikdy neviete, čo sa môže v skutočnosti odohrávať v jeho hlave.
Nahlásiť chybu v článku