S rozvojom civilizácie začali ľudia počítať svoje dni a začali vznikať prvé kalendáre. Tie prvotné boli zvyčajne primitívne, no zachytávali to najdôležitejšie – rok a jeho časti. Ľudia chápali, že sa menia štyri ročné obdobia, a tiež si všímali pohyby nebeských telies. 

Juliánsky kalendár fungoval, ale mal muchy

V rôznych kultúrach začali vznikať rôzne kalendáre, no pre Európu bol zlomový až juliánsky kalendár, ktorý zaviedol slávny Julius Caesar v roku 45 pred Kristom, uvádza IFL Science. Juliánsky kalendár sa podobal na ten, ktorý používame aj dnes, no mal isté „nedokonalosti“. Tie sa ukázali až neskôr, ale dôležitým bol rok 325, kedy Prvý nicejský koncil stanovil, že Veľká noc sa bude každý rok konať prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti, ktorá bola stanovená na 21. marec.

Síce to fungovalo a fungovalo to pomerne dlho, no po stáročiach nastal pomerne významný problém. Kým v roku 325 to pekne sedelo, o viac ako 1000 rokov neskôr jarná rovnodennosť akosi na 21. marec nevychádzala.

Problém je v zosúladení kalendára s astronomickým rokom, teda pohybom Zeme okolo Slnka. Rok je definovaný ako jedna otočka Zeme okolo Slnka, a to je 365,24219 dní. Keďže to nie je presne 365 dní, tento nesúlad sa stáročiami naakumuloval.

Nastupuje gregoriánsky kalendár

Na vyriešenie tohto problému zaviedol pápež Gregor kalendár pomenovaný podľa seba – gregoriánsky kalendár. Aby sa ale dalo všetko do poriadku a aby nastal súlad kalendára a pohybu planéty okolo Slnka a správneho dátumu jarnej rovnodennosti, rozhodlo sa, že sa jednoducho vynechá 10 dní.

Október a tieto dni neboli vybrané náhodne. Počas obdobia medzi 5. až 15. októbrom sa nenachádzali žiadne významné kresťanské sviatky. Posun sa najprv plánoval o 13 dní, no potom prepočty ukázali, že je potrebných posunúť len 10 dní.

V praxi to vyzeralo tak, že ľudia išli večer 4. októbra spať a ráno sa nezobudili 5. októbra, ale 15. októbra.

Podobné zmeny sa potom, keď prechádzali aj iné krajiny na tento kalendár, museli udiať aj v Spojenom kráľovstve či v Amerike alebo Turecku.

Dnes je gregoriánsky kalendár celosvetovo uznávaný a rešpektovaný a riadi sa ním, až na niektoré výnimky, celý svet. Existujú ale aj rôzne lokálne kalendáre, popri ktorých funguje aj gregoriánsky, a to najmä pre obchodný styk so zahraničím či pri riadení dopravy.

Pozri aj:

Rozpália vás v týchto sychravých dňoch. Austrálski hasiči nafotili „horúci“ kalendár so zvieratkami, opäť pre…