USA a Sovietsky zväz si vymieňali jadrové hrozby a počas kubánskej krízy sme neboli ďaleko od skutočného vojnového konfliktu. Vlády v Moskve a vo Washingtone zvyšovali vojenské rozpočty do absurdných čísel a armádni činitelia vymýšľali nové zbrane, nové stratégie a budovali celé vojenské oblasti. Počas štúdia histórie na vysokej škole sme si na mape vtedajšieho sveta ukazovali rôzne raketové základne.
„Kazachstan mal v čase sovietskeho impéria jednu veľkú výhodu. Bol veľmi ďaleko od najbližšieho štátu NATO, a preto tu boli vybudované vojenské strategické objekty. Patril sem nielen Bajkonur (odtiaľ dodnes štartujú rakety do vesmíru) či Semipalatinsk (miesto prvého jadrového výbuchu a testovacie miesto pre 456 riadených jadrových výbuchov), ale aj letecká základňa Chagan, kde boli strategické bombardéry, ktoré mohli niesť jadrové hlavice,“ uviedol profesor.
Všetky tieto miesta patrili medzi najuzavretejšie v ZSSR. „Nikto tam nesmel len tak vojsť. Kto tam pracoval, musel mať na vycestovanie mimo daného miesta špeciálne povolenie. Boli to najprísnejšie strážené miesta.“ Písal sa rok 2002 a informáciu o Bajkonure, Semipalatinsku či Chagane som bral len ako doplnkovú informáciu v skladačke o studenej vojne. Ani som si nepomyslel, že sa sem niekedy dostanem. A tu ho máš.
Píše sa rok 2023, s kamarátmi sme vycestovali do Semipalatinska a popritom sme si odskočili aj do Chaganu, kde sa nachádzali vraj najlepšie strategické bombardéry, ktoré využívali tretiu najdlhšiu pristávaciu plochu v ZSSR.
V časoch najväčšej slávy predstavoval Chagan kľúčové vojenské miesto. Mohli ste tu nájsť bombardéry M4 (Bison) a Tu-95 (medveď). Niektoré bombardéry boli z rozhodnutia najvyššieho velenia držané vo vzduchu 24 hodín denne a 7 dní v týždni pre maximálnu pripravenosť v prípade jadrovej vojny. Aj z letiska Chagan odlietali na svoju okružnú cestu so všetkou smrtiacou výbavou. K tomu prirátajte najlepšie stíhačky, ktoré mali chrániť dôležité miesto. A dnes? Pusto a nikto tu nežije. Mesto a letecká základňa sa zmenili na miesto duchov.
Stojím na tretej najdlhšej pristávacej ploche v ZSSR s vedomím, že tu sa preháňali lietadlá s jadrovými bombami. Keby vypukla tretia svetová vojna, aj odtiaľto by odletela smrtka za svojimi zákazníkmi. Dlhá, nikde sa nekončiaca dráha, kde už nikdy nič nepristane. „Po roku 1991 celé miesto rozobrali. Lietadlá odleteli do Ruska a miestni obyvatelia sa pustili do pekného rabovania,“ hovorí náš sprievodca, a pritom ukazuje obrázky a plániky mesta Chagan. „Mesto bolo plné vzácnych kovov, ktoré odkúpili zákazníci z Číny. Lietadlá, ktoré ostali na základni, boli dôkladne vypitvané. Napríklad, navigačný systém sovietskeho letectva ste v roku 1995 mohli kúpiť za 300 USD. A viete, koľko stál v období existencie Sovietskeho zväzu? 10-tisíc USD.“
Ani hangáre nevyzerajú lepšie. „Tu boli stíhačky MIG-15 a tam zas bombardéry.“ Ideme autom po veľkých betónových plochách a ukazujú nám jednotlivé miesta. Takúto prehliadku mesta som ešte nikde nezažil. „A čo je tam teraz?“ pýtam sa sprievodcu. Odpovedá, že namiesto lietadiel sú tam teraz kone. „Áno, sú to teraz stajne miestnych ľudí. Aj takto môže skončiť najstráženejšie miesto ZSSR.“
Mňa však zaujíma samotné mesto, kde bývalo až 10-tisíc ľudí. „Mesto bolo zásobené lepšie, ako samotná Moskva. Najlepšie ovocie, najlepšia zelenina a dostatok mäsa. Kto pracoval na týchto základniach, mal ten najlepší život. Veľký a moderný byt, plnú chladničku toho najlepšieho jedla a skvelé sociálne zabezpečenie. Bol to raj, ktorý sa však zmenil na toto…“
Čo myslíte, čo vidím? Boli ste v Pripjati pri Černobyle? Tak to teraz vidím na vlastné oči. Aj Pripjať patril medzi ukážkové mestá ZSSR, ale dnes je mesto opustené, vyľudnené a zarastené burinou. Same same but different.
Nechajme však prehovoriť aj video. Vytvorte si na mesto vlastný názor.
Ak sa chcete dozvedieť viac o živote profesionálneho cestovateľa, pozrite si novú knihu od Martina Navrátila – Okolo sveta 7 – Zážitky profesionálneho cestovateľa.
Nahlásiť chybu v článku