Enrico de Pedis patril svojho času medzi najobávanejších mužov v Ríme. Bol hlavou zločineckej organizácie Banda della Magliana, no jeho meno v médiách zarezonovalo až dlhé roky po jeho smrti. Dôvodom bol medializovaný únos Emanuely Orlandi, ktorý dodnes patrí medzi tie najzáhadnejšie v dejinách. V prípade plnom poloprávd a konšpirácii ukazuje najviac prstov práve k de Pedisovi, prezývanému aj Renatino.

Obávaní bossovia sa spojili

Rím, ktorý vo svojom jadre ukrýval posvätný Vatikán, bol svojím spôsobom vždy braný ako oblasť, ktorá nemôže mať jedného kráľa. Počas divokých 70., 80. a 90. rokov si svoje silné postavenie vybudovala skupina označovaná ako Banda della Magliana. Nedá sa povedať, že by táto skupina mala jasného lídra, nakoľko išlo o unikátne zoskupenie gangstrov, ktorí terorizovali Rím a jeho široké okolie. Ako uvádza portál Wanted in Rome, táto mafiánska skupina vznikla spojením troch silných mien.

V roku 1977 sa trojica gangstrov – de Pedis, Giuseppucci a Abbatino, rozhodla namiesto vzájomných bojov spojiť. Vytvorili tak veľmi silné jadro, ktoré zastrešovalo desiatky obávaných zločincov a fungovalo na princípe „steca parra“ – každý člen dostával od skupiny rovnaký podiel a dividendy, pričom tiež existoval akýsi spoločný fond, ktorý financoval všetky potrebné veci – od zbraní až po úplatky.

Ak bolo niečo špecialitou tejto mafiánskej skupiny, boli to rozhodne únosy. Len v roku 1977 zaznamenali talianski vyšetrovatelia 66 prípadov únosov vplyvných a bohatých ľudí, s tými najväčšími bola spájaná Banda della Magliana. Členovia skupiny si rýchlo prišli na veľké peniaze, a kým Giuseppucciho a Abbatina zdobil dekadentný život plný hýrenia a míňania peňazí, Enrico de Pedis investoval oveľa rozumnejšie, čo v konečnom dôsledku zločineckej organizácii pomáhalo.

Dobré vzťahy s vplyvnými ľuďmi

Renatino si z čiernych peňazí budoval svoje vlastné impérium. Miloval luxus, investoval do drahých butikov, no otváral si aj vlastné podniky a jeho vystupovanie mu dokázalo zabezpečiť kontakty na veľmi vplyvných ľudí. Jeho skupina Banda della Magliana sa v roku 1978 azda prvý raz výraznejšie zapísala do histórie, keď sa podľa Italian Insider podieľala na vražde novinára Carmineho Pecorelliho.

Ten bol zavraždený štyrmi guľkami a pravdepodobným motívom vraždy mali byť Pecorelliho zistenia o nezákonnom financovaní politickej strany bývalého premiéra Andreottiho, a tiež o únose a vražde bývalého premiéra Alda Mora, píše The Guardian. Andreotti bol veľmi kontroverznou postavou a jeho kontakty mali siahať ako k sicílskej mafii, tak aj k skupine Banda della Magliana, ktorej mozgom bol práve de Pedis.

Renatino so svojou skupinou v Ríme prebral aj drogový biznis, ktorý im vynášal veľa peňazí. Mesto si mali rozdeliť do takzvaných zón vplyvu a každú z nich ovládala skupina iného bossa. Svojou činnosťou si však, pochopiteľne, vyrobili aj nepriateľov.

Veľká vojna gangov

Banda della Magliana okolo de Pedisa, Giuseppucciho a Abbatina sa rozhodla okrem drog prebrať aj biznis s hazardom, ktorý dovtedy ovládal Franco Nicolini. Kvôli jeho lukratívnym nelegálnym aktivitám ho Renatinova zločinecká skupina popravila a spustila sled udalostí vedúci k prvej veľkej vojne gangov v Ríme. Nicoliniho sa rozhodli pomstiť jeho obchodní partneri na čele s rodinou Proiettiovcov, píše portál Wanted in Rome.

Nicoliniho pomsta sa podarila a v septembri 1980 bol šokujúco zavraždený jeden z lídrov Banda della Magliana – Franco Giuseppucci. Smrť charizmatického lídra mafiánskej skupiny vyvolala v uliciach Ríma krvavú vojnu, ktorú skupina okolo de Pedisa viedla s cieľom Giuseppucciho pomstiť. Atentáty, prestrelky a boje skončili v roku 1982 porážkou rodiny Proiettiovcov. Aj počas tohto veľkého konfliktu využíval Enrico de Pedis svoje kontakty v najvyšších štruktúrach talianskej vlády a polície.

Smrť Roberta Calviho a prepojenie s Vatikánom

V júni 1982 sa udiala ďalšia významná udalosť, do ktorej bol Renatino cez svoju skupinu Banda della Magliana zapletený. V Londýne bol zabitý prominentný bankár Roberto Calvi, inak prezývaný aj „Boží bankár“. Calvi bol prezidentom milánskej banky Banco Ambrosiano, ktorá počas svojho pôvodného fungovania vo veľkom prala špinavé peniaze, legalizovala príjmy z drog a vykonávala aj ďalšie ilegálne aktivity. To všetko pod patronátom jej šéfa Roberta Calviho a Vatikánu.