Na ostrove Tristan da Cunha žije len hŕstka ľudí. Aby ostrov udržali v chode, niektorí vykonávajú viacero povolaní. Patrí však nielen medzi najodhľahlejšie, ale aj najčarovnejšie osídlené miesta, aké môžete navštíviť.

Žije tu niekoľko veľkých rodín

Ako sa dozvedáme z webu Britannica, Tristan da Cunha je skupinka ostrovov v Atlantickom oceáne, konkrétnejšie niekde na pol ceste medzi Afrikou a Južnou Amerikou. Od Kapského mesta je vzdialená takmer 2 500 kilometrov a od Falklandských ostrovov takmer 3 500 kilometrov. Nie nadarmo sa skupinke hovorí aj Ostrovy na konci sveta. V podstate je to malá komunita ľudí vznášajúca sa na kúsku vulkanickej zeme uprostred ničoho.

Skupina ostrovov je súčasťou britského zámorského územia Svätá Helena, Ascension a Tristan da Cunha. Šesť malých ostrovov skupiny Tristan da Cunha (Tristan da Cunha, Inaccessible, Nightingale, Middle, Stoltenhoff a Gough Island) je spravovaných spoločne. Štyri z nich sú neobývané a na Gough Islande sa nachádza meteorologická stanica a prírodná rezervácia.

Samotný ostrov Tristan da Cunha sa zo skupiny nachádza najsevernejšie, má tvar kruhu a priamo v strede z neho vystupuje sopečný kužeľ, ten je ale zvyčajne zahalený oblakmi. Aj keď je tu zvyčajne vlhko a veterno, čo teda nie sú ideálne podmienky na dovolenku, nájdete tu 21 kilometrov nádherného pobrežia, ktoré sa len tak hemží životom, píše web World Atlas.

Podľa portálu Tristandc na ostrove Tristan da Cunha permanentne žije v súčasnosti len 234 obyvateľov (a niekoľko návštevníkov). Všetci ale majú oficiálne obyvateľstvo britských zámorských území. Dalo by sa povedať, že tu v podstate žije len niekoľko veľkých rodín, všetkých niečo vyše 230 obyvateľov totiž zdieľa len 9 priezvisk.

Jediný požiar vážne narušil miestnu ekonomiku

Väčšina ľudí na ostrove sa podľa webu Tristan da Cunha venuje farmárčeniu. Všetka pôda je v spoločnom vlastníctve a existujú rôzne opatrenia, ktoré majú zabrániť tomu, aby lepšie situované rodiny získali nadmerné množstvo majetku. Hlavným zdrojom príjmov je ostrovná továreň na spracovanie homárov. V roku 2008 došlo k požiaru, ktorý poškodil generátory, aj továreň, čo vážne narušilo miestnu ekonomiku. Väčšina ľudí má viac ako jedno zamestnanie a mnohí pracujú pre miestnu vládu.

Samozrejme, na poriadok tu dohliada polícia, no nedá sa povedať, že by mala plné ruky práce. V roku 2010 web The Guardian označil Conrada Glassa za najosamelejšieho policajta na svete. Priznal, že za celú svoju 22-ročnú kariéru na ostrove neumiestnil do zadržiavacej cely ani jediného človeka. Okrem zadržiavacej cely tu nie je žiadne väzenie.

Súostrovie nemá žiadnu pristávaciu dráhu a je prístupné len loďou alebo vrtuľníkom (nie je tu ale žiadne letisko ani riadny prístav, len malý). Aj to sem pripláva ročne len hŕstka lodí, väčšinou výskumných. Ak sa na ostrov na jednej z nich chcete priplaviť, cesta z pevniny potrvá 6 až 7 dní. Loď vás vyzdvihne najskôr o mesiac a cesta nazad na pevninu potrvá opäť týždeň.

Ostrov bol objavený v roku 1506, no kvôli drsným podmienkam sa tu prví obyvatelia usídlili až v roku 1810. Začiatkom 20. storočia britská vláda ponúkla obyvateľom ostrova možnosť opustiť ho, no tí to odmietli. V roku 1961 ich ale prinútila odísť sopečná erupcia. Prečkali ju v Kapskom meste a o dva roky neskôr sa na ostrov Tristan da Cunha vrátili.