Patrí medzi najkrajšie slovenské hudobné festivaly a zjavy na kultúrnej scéne, aké si len dokážete predstaviť. Obmedzená kapacita spôsobuje, že sa v dave každý s každým pozná, a keď aj nie, tak k tomu v určitom okamihu dôjde. Flaam Festival je presne tým typom podujatia, ktoré by mali mať v hľadáčiku ľudia s vycibreným vkusom a želaním, aby to k jednotlivým pódiám a k baru nebolo príliš ďaleko. Všetko toto, ba aj niečo navyše, nitriansky Flaam spĺňa do bodky. Alebo do výkričníka!

Oslavovať desať rokov, to nie je len tak. A svoje o tom vedia aj organizátori nitrianskeho Flaam Festivalu, ktorý sa už o pár dní bude konať v priestoroch tamojšej oddychovej zóny Hidepark. S ambíciou znovu priniesť do srdca Nitry niečo neobyčajné, čo zanechá len tie najpozitívnejšie vibrácie, vyskladali tento rok organizátori program, za ktorý by sa nemuselo hanbiť ani žiadne iné väčšie podujatie.

Hravosť, drzosť, sranda a množstvo nezabudnuteľných zážitkov – aj to je Flaam. Podobnú akciu by ste na festivalovej mape Slovenska hľadali len veľmi ťažko. Jeden z jeho organizátorov, Marián Tesák, nám v rozhovore priblížil, ako sa Flaam za 10 rokov svojej existencie zmenil, z čoho si vzali ponaučenie a čo od nich „odkukali“ iné festivaly.

Flaam tento rok oslavuje 10 rokov svojej existencie. Keď ste v roku 2014 organizovali prvý Flaam, verili ste, že to dotiahnete takto ďaleko?

Samozrejme, plán bol vždy jasný – zomrieť s vysielačkou pri uchu! (Smiech) Okej, vážne… Neviem, či sme na to, čo bude o 10 rokov, vôbec mysleli. Flaam sme vymysleli ako dvadsaťroční, v ľahkom zmätku a ošiali, v máji 2014, a v septembri sa už udial. Čiže sme boli radi vôbec za to, že sa nám ho za pár mesiacov podarilo zorganizovať. Ale spomínam si, že sme ho „preventívne“ nazývali ako nultý ročník – keby náhodou nevyšiel, akoby sa vlastne nič nestalo.

Na čo ste najviac hrdý za tých 10 rokov, že sa vám s festivalom podarilo urobiť?

Najviac sa teším z toho, že sa to stále deje, že sa nám podarilo vybudovať fakt dobrý malý, hravý festival s vypiplaným intímnym areálom a besnou, ale funkčnou dramaturgiou, na ktorom sa ľudia cítia výnimočne – lebo sú jednými z mála, ktorí ten spoločný zážitok zdieľajú.

Ale teším sa z fakt veľa vecí: z neskutočného tímu, ktorý sa okolo festivalu dal dokopy a v takmer nezmenenej podobe pri ňom roky stojí, z kopy umelcov, ktorých sme na Flaam dotiahli, z toho, že veľa ľudí do Nitry prišlo po prvýkrát kvôli Flaamu, zo skvelého dobrovoľníckeho programu, v ktorom je každý rok vyše 50 dobrovoľníkov, ktorí sa k nám hlásia aj úplne sami ešte skôr, ako zverejníme verejnú výzvu.

No ak by som mal vyzdvihnúť ešte niečo úplne jedinečné, tak možno fakt, že v mnohých veciach sme zo slovenských festivalov boli prví. Alebo ak nie prví, tak sme ich využili najvýraznejšie a najradikálnejšie, a tak sme inšpirovali iných. Či už neformálnou komunikáciou s miniguerillovými kampaňami, drzými vizuálnymi identitami, dresscodom, upcyklovaným merchom, tým, že sme 100 % vegetariánsky festival… Keď niečo z toho rok-dva po nás zopakoval niekto iný, nedajbože väčší, vždy nás to potešilo.

Je naopak niečo, čo by ste z minulých ročníkov zmenili, lebo to nevypálilo tak, ako ste pôvodne zamýšľali?

Skôr by som hľadal sklad! Mať sklad je základ. Fakt. Bezplatná rada pre nádejných organizátorov: Najprv si nájdite sklad a až potom zakladajte festival. Bez neho to bolo totiž často utrpenie. S ním je to… nádherné! Sklad vás totiž núti uvažovať nad tým, čo s vecami, ktoré sú jeho obsahom. A keďže je to festivalový sklad plný vecí, ktoré využijete len jedným možným spôsobom, nezostáva vám nič iné, len s ich pomocou zorganizovať festival.

Rástli ste prakticky každým jedným ročníkom. O čo sa rozrastiete tento rok?

Programovo je Flaam už pomerne stabilný, v jeho programe je cca 45-50 programových aktivít od koncertov, dj setov až po divadlo, stand-up, kopu workshopov či moje obľúbené sprievodné aktivity, ktorými návštevníkov ťaháme von z festivalového areálu do Nitry. Areál nenafúkneme, takže jediné, čo s ním môžeme robiť, je robiť ho krajším. A o to sa tento rok presne posnažíme. Na Flaame 2023 bude viac vizuálneho umenia, či viac svetelných inštalácií – aby každému návštevníkovi či návštevníčke závideli kvôli storkám všetci kamoši, ktorí naň nešli.

Pre každý jeden ročník festivalu, a teda musím povedať, že u vás sa na to vždy extra viac teším, je charakteristická hravá grafika. Tú ste tento rok zverili do rúk tak-trochu aj novému grafikovi – len 10-ročnému chlapcovi. Vedel do čoho ide? A kto to vlastne je?

Skôr či my sme vedeli, do čoho ideme! (Smiech) Ale postupne – keďže tento rok oslavujeme 10. narodeniny, naši dvorní dizajnéri Andrej&Andrej si k spolupráci prizvali na spoluprácu desaťročného ilustrátora, ktorého kresby následne preklápali do vizuálnej identity tohtoročného Flaamu. Volá sa Eliáš Bálik, dostali sme na neho referenciu a normálne sme ho oficiálne oslovili mailom. Prvý call s ním bol asi jedným z najbizarnejších a najprekvapivejších pracovných callov, aký som kedy zažil.

O čom ste sa rozprávali?

Bavili sme sa o hip-hope, o Minecrafte, o tom, ako si predstavuje ideálny festival… Hneď sme si sadli. Následne od nás dostal zadanie, v podstate len zoznam vecí, ktoré sme chceli, aby nakreslil: cukrová vata, u-rampa, štuple do uší, mikrofón, toika… Vedeli sme, akú má estetiku a cítenie, ale netušili sme, čo nám od neho príde. A to, čo prišlo, nás úplne odrovnalo. Vystihol podstatu Flaamu úplne dokonale – v jeho kresbách je drzosť, hravosť, sranda, postoj, všetko. Zvyšok je minulosť, už sa neviem dočkať, kedy na Flaam sám príde a uvidí, pre koho to vlastne robil.

Tí, ktorí sledujú dianie na festivalovej scéne, tak vedia, že po pandémii majú aj niektoré veľké podujatia problém. Ľudia si odvykli na festivaly chodiť, mladšie generácie je ťažšie zaujať ponúkaným programom, dokonca sa hovorí, že mileniáli aj generácia Z, čo je teda aspoň podľa mňa cieľovka Flaamu, toho menej vypijú, zvýšené prevádzkové náklady (energie), pracovná sila, honoráre umelcov… Všetky tieto a mnohé ďalšie faktory môžu byť dôvodom, pre ktorý niektoré festivaly nemusia prežiť a konajú sa poslednýkrát. Ako je na tom Flaam? Je to citeľné na predpredaji lístkov? Zháňajú sa umelci na menší festival ťažšie?

Čo sa týka bookingu umelcov, s tým zásadný problém nemáme, mám pocit, že to bol úplne rovnaký proces ako minulý rok. A čo sa týka návštevnosti a cien… Určite je tam cítiť zmenu, ale nechce sa mi tu vyplakávať. Najväčšiu zmenu však asi všetci organizátori cítime v správaní návštevníkov pri nákupe lístkov, ktorý si nechávajú na poslednú chvíľu. Ľudia totižto prídu – a vedia dlho dopredu, že prídu –, ale lístky nakupujú v posledný týždeň pred festivalom či koncertom. Tak možno by som len využil tento rozhovor na ľahký apel a vyzval k väčšej empatii k organizátorom – je to síce pre nich potom napínavejšie, ale za tie obhryzené nechty a mesačné kruhy pod očami to nestojí.

Kedysi dávnejšie ste mi v minulom rozhovore spomínali, že Flaam nafukovať nechcete. Stále to trvá a festival plánujete ponechať na tom mieste, s ktorým je nadobro spätý, teda v nitrianskom Hideparku, alebo už padla diskusia presunúť ho niekam inam?

Presne tak, veľký Flaam by už nebol Flaamom, súčasná veľkosť s kapacitou maximálne do 1 500 ľudí so všetkými návštevníkmi, pracovníkmi a umelcami mu svedčí a robí ho tým, čím je. Stále opakujeme našu obľúbenú, hádam už marketingovú mantru, že z Flaamu si človek odnesie úplne iný zážitok ako z veľkého festivalu – je rozdiel byť jedným z 30 000 a jedným z tisícky, kde načiahneš ruku a dotkneš sa vystupujúceho umelca, kde máš pri svitaní pocit, že tých posledných 100 vytrvalcov okolo teba sú všetko tvoji najlepší kamoši. Už je to pre mňa také klišé, ale je to tak. Presne pre toto majú malé festivaly zmysel.

Pravidelne v sobotu ráno/doobeda vyháňate návštevníkov na túru okolo Nitry. Bude tak aj tento rok? Uvidia návštevníci aj nejaké nové trasy a krásy Nitry?

Vyháňame už dokonca štyri skupiny na štyri programové aktivity, ktoré sa dejú mimo festivalový areál priamo v Nitre: cyklojazda po nitrianskej architektúre, túra na Zobor s koncertom na jeho vrchole, fjúžn walk – predstavenie Nitry očami cudzinca a festivalový beh do bufetu na Sihoti. Je to pre nás dôležité, keďže som presvedčený, že nitriansky festival znamená, že ľudia počas neho zažijú aj čo-to z Nitry, že ich neuväzníme len vo festivalovom areáli. Zatiaľ k tejto štvorici pridávať nič neplánujeme, ale ich trasy a obsah je vždy trocha iný.

Čo lajnapové hajlajty 10. ročníka? Čo sa vám podarilo vyskladať a čo by sme si rozhodne nemali nechať ujsť?

Celý tohtoročný hudobný lajnap Flaamu je za mňa geniálny. Je v ňom všetko: krik, postoj, cit, súčasný hip-hop, jemné folkové prejavy, posadené jazzové groovy, rovné aj lámané tanečné bíty – a pritom to spolu všetko nádherne funguje.

Ak by som mal však niečo vyzdvihnúť, tak možno našich dvoch zahraničných headlinerov – britských hip-hopovo punkových Sad Night Dynamite, ktorých milujú napríklad aj Gorillaz a FKA Twigs, a ktorí majú absolútne šialené živé koncerty, a austrálskeho nevypočítateľného kovboja a multiinštrumentalistu Kirina J Callinana, ktorý je tým najkrajším darčekom k 10. narodkám Flaamu, aký sme si mohli priať. Ale teším sa aj na našu domácu česko-slovenskú špičku, na Porsche Boya, Berlin Manson, Dušana Vlka, Tokyo Drift, Kewu, Luvver, C4AT, Marie Pravda, Tamara či Metastavy… úplne na všetkých.

Vrátim sa ešte k nášmu spoločnému rozhovoru z minulého roka. Pýtal som sa na vaše kapelné priania. Spomínali ste mi Alexa Camerona, Jockstrap, Kero Kero Bonito, Giant Swan aj Párovské Hlavy, ktoré medzičasom pribudli aj na Spotify. Skúšali ste ich/sa osloviť?

Všetkých vyššie zmienených sme riešili, ale dopadlo to nakoniec inak, a vari aj lepšie. Čo sa týka Párovských Hláv, môžem prezradiť, že sme boli naozaj blízko k dohode, ale neboli sme schopní splniť ich požiadavky na catering. Možno nabudúce.

Za 10 rokov sa u vás zastavili zahrať si už desiatky umelcov, navštívili vás tisícky návštevníkov prakticky z mnohých kútov Slovenska a nielen domácej Nitry. Máte zafixovanú nejakú peknú spomienku, ktorú o vás niekto z tejto skupiny ľudí povedal a z ktorej si beriete nejaké ponaučenie do budúcna?

V jednej recenzii o Flaame povedali, že Flaam nie je bodka, ale výkričník na konci leta. Takže z toho výkričníka si berieme ponaučenie.

Viac fotografií z atmosféry Flaam Festivalu nájdeš v galérii nižšie:

Otvoriť galériu (15)

Pozri aj:

Na Island odišiel za lepším životom, prvý album nahral v kuchyni. Hudobník Low Roar opäť…