Práve v týchto chvíľach majú v kinách diváci z celého sveta možnosť vidieť mrazivý, inšpiratívny, ale aj kontroverzný príbeh muža, ktorý stál za najdesivejšou zbraňou v histórii ľudstva. Robert Oppenheimer bol fenomenálnym vedcom, strojcom atómovej bomby a osobou, ktorú oponenti obviňovali z inklinácie k sovietskemu režimu.

Narodil sa v bohatej rodine, s rovesníkmi si nerozumel

Robert Oppenheimer sa narodil do rodiny nemeckých židovských prisťahovalcov v roku 1904 a jeho akademické schopnosti sa prejavili už v mladom veku, uvádza portál Atomic Heritage Foundation. Vo veku 10 rokov mladý Robert rád študoval minerály, zaujímal sa o chémiu a fyziku, pričom podľa BBC si nenašiel veľa spoločných tém so svojimi rovesníkmi. Navyše, jeho ego mu výrazne posilňovali rodičia, ktorí v ňom utvrdzovali fakt, že je génius. Mladosť mu tiež skomplikovali zdravotné problémy, keď tesne pred nástupom na Harvard utrpel takmer smrteľný prípad úplavice.

Leto 1922 strávil Oppenheimer v Novom Mexiku, ku ktorému si takto vybudoval vzťah na celý život. Prostredie mu pomohlo, z choroby sa dostal a Nové Mexiko si zamiloval. V jeho neskoršej kariére zohralo významnú úlohu, no o tom neskôr. Na Harvard sa zapísal v septembri 1922, vyštudoval chémiu, no skutočnú lásku našiel vo fyzike. Podľa National Geographic sa nádejný vedec nevedel sústrediť len na jednu vec a popritom, ako vynikal v štúdiu, sa učil najstarší indoárijský jazyk (sanskrit) a čítal staré hinduistické rukopisy.

Myslel na samovraždu, kamaráta takmer uškrtil

Prvé kontroverzie zaznamenal počas štúdia v Anglicku, kam sa presunul v roku 1925. Podľa portálu Britanncia tam mal Oppenheimer príležitosť spolupracovať s britskou vedeckou komunitou v jej úsilí o pokrok v oblasti atómového výskumu. Tu sa ale začali kumulovať všetky jeho negatívne vlastnosti a v istom momente, keď štúdium nešlo podľa jeho predstáv, mal svojmu učiteľovi nechať na stole jablko otrávené laboratórnymi chemikáliami. Ako píše BBC, jeho vyučujúci, našťastie, jablko neskonzumoval, no spôsobil si veľké problémy a jeho pokračovanie na univerzite bolo podmienené návštevami psychiatra.

Približne v tej dobe (počas vianočných sviatkov) mal Oppenheimer uvažovať nad samovraždou, čo aj sám neskôr priznal. Rok po incidente s jablkom mu na výlete v Paríži jeho dobrý priateľ Francis Fergusson povedal, že požiadal partnerku o ruku. Namiesto gratulácie ho však nadaný vedec prekvapil tým, že sa ho snažil uškrtiť. „Skočil na mňa zozadu s popruhom od kufra a omotal mi ho okolo krku. Podarilo sa mi odtiahnuť nabok a on s plačom spadol na zem,“ spomínal na incident Fergusson.

Paktovanie s komunizmom, projekt Manhattan

Ako uvádza portál History.com, bola to Veľká hospodárska kríza, ktorá podnietila jeho záujem o ľavicovú politiku. Oppenheimer sa zúčastňoval na rôznych podujatiach podporujúcich tieto myšlienky a v španielskej občianskej vojne daroval finančné prostriedky antifašistickým republikánom. Do strany však nikdy nevstúpil a to aj napriek tomu, že tak urobil jeho brat, ale aj jeho priateľka. Toto paktovanie s myšlienkami komunizmu mu v 50. rokoch prinieslo iba problémy.

Jeho politický záujem vygradoval v momente, keď sa Adolf Hitler dostal k moci v nacistickom Nemecku. Ako píše Brittanica, na začiatku druhej svetovej vojny mnohí významní fyzici, vrátane Einsteina, varovali americkú vládu pred potenciálnou hrozbou vzrastajúcej Tretej ríše. Tieto obavy vedeckej obce vzalo USA vážne až v momente, keď bol zbombardovaný Pearl Harbor. Popredným vedcom sa už v tej dobe podarilo dosiahnuť pokrok pri skúmaní možnej výroby atómovej bomby a tak prišiel projekt Manhattan.

Celý projekt, ktorý začal v roku 1941, bol mimoriadne prísne utajovaný pred strachom z úniku informácií. Aj keď projekt Manhattan zamestnával 225-tisíc ľudí a ďalších 600-tisíc ľudí na ňom pracovalo nepriamo, drvivá väčšina ľudí nevedela, čo vlastne vyrába. O utajenosti projektu svedčí aj to, že vtedajší viceprezident USA, Harry Truman, o projekte Manhattan takisto nevedel.