Všetky náboženstvá naprieč všetkými kultúrami sa odvolávajú na posmrtné miesta, kde prichádzajú duše zomrelých ľudí. Niektoré tieto miesta sú opisované ako strašidelné, iné zase majú skôr funkciu očistca a fungujú ako prechod do ďalších životov. Peklo. Aj keď v našej kultúre má toto slovo najmä negatívny význam, nie všade je to rovnaké. Keďže ľudia na peklo verili, muselo aj niekde existovať. Ale kde? Zvyčajne to podľa mýtov a legiend boli nedostupné miesta a  oblasti, ako napríklad sopky, jaskyne, alebo strmé vrcholce hôr. Pozrite sa teraz s nami na miesta, ktoré boli stovky rokov považované za brány do podsvetia.

Masajský vulkán, Nikaragua

Zatiaľ čo Masajovia verili, že tento vulkán bolo kúzelné miesto a pravdepodobne tu sídli ich Boh, španielski prieskumníci ho pri pohľade naň označili za bránu do pekla. Tejto povere o bráne do pekla verili až tak, že v 16. storočí tu mních Francisco de Bobadilla vykonal exorcistický rituál. Do kráteru vhodil obrovský kríž, aby toto miesto zbavil všetkého zlého.

Mesto duchov Fendu, Čína

Tento starobylý čínsky komplex so svätyňami, chrámami a kláštormi je venovaný posmrtnému životu. Ulice sú zdobené precízne vypracovanými sochami démonov a mýtických bytostí obývajúcich peklo. Podľa legendy musí duša mŕtveho prejsť cez most bezmocnosti, čo je skúška dobra a zla. Potom príde k Bohovi pekla, kde prebieha súd s jeho dušou. Nakoniec musí prísť do paláca Tianzi, kde musí stáť na kameni na jednej nohe. Ak nespadne, jeho duša je spasená, ak nie, skončí navždy v pekle.

Očistec svätého Patrika, Írsko

O tomto mieste sa hovorí, že sa tu podľa legendy zjavil Ježiš predtým ako vošiel do očistca. Za vstup do očistca je považovaná jaskyňa alebo jama na ostrove na jazere Lough Derg v Írsku. Toto miesto nabralo na význame už v stredoveku a miesto je zaznačené na mnohých stredovekých mapách. Od 12. storočia sem prúdia davy pútnikov, aby sa mohli modliť na mieste, kde Ježiš Kristus opustil pozemský svet a zostúpil do pekiel, aby odtiaľ následne vystúpil na nebesá. Iná legenda hovorí, že ak tam človek strávi jednu noc, odpustia sa mu všetky hriechy.

Mayské jaskyne

Dychberúce podzemné vodné cesty považovali Mayovia od pradávna za vstup do iného sveta. O jaskyniach často uvažovali ako o portáloch medzi živými a mŕtvymi, medzi svetlom a tmou. V týchto jaskyniach našli archeológovia mnohé dôkazy o tom, že jaskynné útesy považovali domorodí obyvatelia za brány do pekla.

Acherón, Grécko

Rieka Acherón je podľa gréckej mytológie jednou z piatich riek gréckeho podsvetia. Rieka býva označovaná tiež ako Hádesová rieka. V Danteho Božskej komédii je rieka Acherón označovaná za hranicu s peklom. Prievozníka na tejto rieke medzi svetom živých a mŕtvych zabezpečuje prievozník Cháron, ktorému bolo potrebné za prevoz vždy zaplatiť.

Pokračovanie na ďalšej strane..