V Sudáne prebiehajú od sobotného rána ťažké boje medzi armádnymi jednotkami a miestnymi milíciami. Konflikt vyeskaloval najmä v hlavnom meste Chartúm, kde prišlo o život najmenej 83 ľudí a viac ako 1 000 obyvateľov utrpelo zranenia. Prečo vlastne v africkom štáte došlo k týmto krokom a ako to môže ovplyvniť tamojší región?
V článku sa dozviete aj:
- čo predchádzalo konfliktu;
- ako prebiehajú boje;
- čo všetko obsadili milície;
- ako sa to môže dotknúť USA či Ruska;
- na čom sa dokázali obe strany dohodnúť.
Sudán je štát v subsaharskej Afrike, ktorému patrí 3. miesto v rebríčku rozlohovo najväčších afrických štátov. Do roku 1956 išlo o britsko — egyptskú kolóniu, ktorá sa neskôr na krátku dobu transformovala na parlamentnú demokraciu, čo však trvalo len krátko. Všetko sa zmenilo v roku 1989, kedy sa k moci dostal autokratický vládca Omar al-Bašír.
Po ozbrojenom puči sa dostali k moci až do roku 2019, pričom medzitým vládol v krajine tvrdou rukou a zrušil politické strany, pričom štátu vládol len jeden politický subjekt. Zároveň al-Bašír ustanovil islam ako jediné a hlavné náboženstvo v krajine. Súčasný konflikt má teda korene vo vláde al-Bašíra, ktorý bol zvrhnutý ďalším prevratom v roku 2019.
Eskalácia konfliktu
V Sudáne bol teda už niekoľko rokov neustály tlak a napätie, ktorých výsledkom bola séria menších ozbrojených konfliktov na väčšine územia krajiny. Boje prebiehajú hlavne medzi polovojenskými militantnými jednotkami (RSF) a miestnou armádou, ktorá vyjadruje plnú podporu súčasnému vládcovi Sudánu, Abdelovi Fattahovi al-Burhanovi.
Keď snaha o prechod k demokratickej vláde vedenej demokratickou vládou po al-Bašírovom páde stroskotala, konečné „zúčtovanie“ sa zdalo nevyhnutné, pričom diplomati v Chartúme začiatkom roku 2022 varovali, že sa obávajú veľkého vypuknutia násilia. V posledných týždňoch sa napätie ešte zvýšilo, uvádza BBC.
Hlavnou príčinou napätia od povstania je civilná požiadavka na dohľad nad armádou a integráciu RSF do bežných ozbrojených síl. Civilisti tiež vyzvali na odovzdanie lukratívnych vojenských majetkov v poľnohospodárstve, obchode a iných odvetviach, čo je kľúčový zdroj sily pre armádu, ktorá často zadáva vojenskú činnosť regionálnym milíciám.
Ďalším sporným bodom je proces hľadania spravodlivosti a súdne procesy pre al-Bašíra a jeho spoločníkov, ktorí boli pri moci 30 rokov. Ide najmä o súvislosti s obvineniami z vojnových zločinov zo strany armády a jej spojencov v konflikte v meste Darfúr z roku 2003, píše The Guardian.
Medzi rokmi 2019 a 2023 zomrelo v Sudáne aj viac ako 120 aktivistov, ktorí žiadali o demokratizáciu Sudánu, no všetky demonštrácie boli násilne potlačené militantnou juntou.
Aprílové boje
Od sobotného rána sa celý konflikt dostal do kritického bodu. V hlavnom meste Chartúm sa od začiatku víkendu na viacerých miestach ozývala streľba a výbuchy po tom, ako došlo k vyostreniu napätia medzi armádnymi jednotkami a miestnymi milíciami.
Milície RSF najprv obvinili armádu, že vnikla do ich táborov v južnej časti Chartúmu a v meste Soba, a začali ich obliehať. Ako uviedli RSF, sudánska armáda „spustila rozsiahly útok so všetkými druhmi ťažkých a ľahkých zbraní“.
Sudánska armáda naopak tvrdí, že sily RSF zaútočili na jej základne v Chartúme a v ďalších častiach Sudánu. „Zrážky stále prebiehajú a armáda si plní svoju povinnosť, ktorou je ochrana krajiny,“ povedal hovorca armády.
Predstavitelia polovojenských síl RSF krátko po vypuknutí bojov oznámili, že v reakcii na útoky armády a v rámci „sebaobrany“ prevzali kontrolu nad letiskom v Chartúme. Podľa vlastných tvrdení, bojovníci ovládli aj letisko Merowe na severe Sudánu a vytlačili armádu aj z táborov v meste Soba, ležiaceho v strednej časti krajiny. Sudánske milície tiež oznámili, že sa zmocnili prezidentského paláca.
Od soboty do pondelkového rána si mali boje v Sudáne vyžiadať takmer 100 životov a približne 1 200 zranených, no vzhľadom na cenzúru v krajine a prebiehajúce ťažké boje sa môžu poskytnuté údaje líšiť od pravdy.
Nahlásiť chybu v článku