Termín „déjà vu“ ste už určite počuli. Toto francúzske slovo v preklade znamená „už videné“. Je to presne ten pocit, keď sa vyberiete na nejaké miesto prvýkrát, no máte pocit, že už ste tam raz boli. Niekedy sa dokonca stáva, že vám niekto niečo rozpráva a vy máte pocit, že ste to už počuli, no aj tak neviete presne povedať, aké slová budú nasledovať. Déjà vu je záhada, ktorú sa vedci snažia vyriešiť už dlhý čas.

Nie len, že je tento jav pomerne zložitý na vysvetlenie a zaoberajú sa ním psychológovia a vedci, ale zvykneme ho používať aj v bežnej konverzácii. Jedná sa napríklad o situáciu, ktorá sa opakuje, niečo, čo sme už zažili. Toto slovné spojenie sa teda zaradilo do bežného slovníka bežného človeka. Keď ste napríklad v novom vzťahu a váš partner vám pripomenie situáciu z vášho predchádzajúceho vzťahu, poviete si: „Prežívam déjà vu“.

Existuje veľa teórií, prečo sa déjà vu deje. Švajčiarsky vedec Arthur Funkhouser naznačuje, že existuje niekoľko „déjà skúsenosti“. Snažil sa popísať aj niečo ako „déjà visite“, teda už navštívené alebo „déjà vecu“, teda už prežité. Až 70% ľudí niekedy tento jav prežilo na vlastnej koži. Najvyšší počet prípadov sa vyskytuje vo veku od 15 do 25 rokov. Je to teda stav, ktorý je len výplodom našej fantázie, alebo dochádza k nejakým nezhodám v našom mozgu?

Predstavte si, aké ťažké musí byť skúmanie tohoto javu, keďže sa nedá nejako umelo vyvolať. Jeden experiment by však mohol túto moju vetu vyvrátiť. Vedci urobili pomerne jednoduchý experiment, ktorého sa zúčastnilo 24 dobrovoľníkov. Ukázali im 24 bežných slov a následne ich uviedli do hypnózy. Počas hypnózy im hovorili iné slová, odlišné od tých 24, ktoré predtým videli. Zároveň dostali v hypnóze pokyn, že po precitnutí majú slová, ktoré budú v červenom rámčeku, považovať za známe a tie, ktoré budú v zelenom rámčeku za tie, ktoré im boli ukázané pred hypnózou. Po hypnóze dobrovoľníkom opäť ukazovali 24 slov, ale pripojili aj farebne označené slová. Až 18 z 24 ľudí tvrdilo, že sú im slová v červenom rámčeku povedomé, no nevedia, kedy ich naposledy videli. O slovách v zelenom rámčeku hovorili, že je to tých pôvodných 24 slov, ktoré im ukazovali na začiatku. Až päť dobrovoľníkov prežívalo pri tomto experimente déjà vu.

Náš mozog pri rozpoznávaní známej situácie hľadá v pamäti, pretože sme danú situáciu už videli, zažili, a teda je tam niekde uložená a zapamätaná. Keď mozog túto informáciu nájde, vyhodnotí ju ako známu. Deje sa to automaticky a podvedome. Náš mozog taktiež dokáže prepojiť jednotlivé zážitky, vedomosti a skúsenosti a dokáže vytvoriť ich rôzne kombinácie.

Niektoré štúdie tvrdia, že ľudia trpiaci epilepsiou spánkového laloku prežívajú tento fenomén častejšie. Preukázané to bolo práve stimuláciou spánkového laloku, kedy následne človek prežíval déjà vu pri každom objekte alebo situácii. Teórií, ktoré sa snažia tento jav vysvetliť, je mnoho. Od reinkarnácie, cez nahromadené životné skúsenosti až po „boj“ našich hemisfér, kde jedna zaznamenáva informáciu o niečo skôr ako tá druhá. Kedy ste naposledy, zažili déjà vu? A ktorá teória je podľa vás tá „správna“? Veríte, že ide o niečo, čo sme prežili v minulom živote, alebo ste skôr zástancami toho, že tento jav má logické a vedecké vysvetlenie? Dajte nám vedieť v komentároch.

zdroj: interez.sk (Lucia M.)