Vysoké Tatry v súčasnosti ponúkajú turistom množstvo špičkových atrakcií, krásnu prírodu s unikátnymi výhľadmi, ale aj niekoľko schátraných budov, na ktoré sa dnes pozerá len ťažko. Mnoho z týchto komplexov však v minulosti poskytovalo prvotriedne služby a pomáhalo státisícom ľudí, ktorí pri pohľade na súčasnú situáciu len neveriacky krútia hlavou. To je aj prípad bývalého sanatória Helios, ktoré bolo pýchou Štrbského plesa. 

Unikátna stavba v unikátnom prostredí

Starší pamätníci s nostalgiou radi spomínajú na chvíle, ktoré v liečebnom dome Helios strávili. Paradoxne, komplex síce slúžil ako zdravotnícke zariadenie, no jeho vybavenosť a umiestnenie v malebnom prostredí Štrbského plesa dokázalo pacientom maximálne spríjemniť liečebný pobyt, čím sú ich spomienky prevažne pozitívne. Ako uvádza portál Archinfo, súťaž na sanatórium prebehla v roku 1964 a vyhral ju architekt Richard Pastor.

Na Štrbskom plese sa v tom období naplno rozbiehal aj cestovný ruch, ktorý bol ale presným opakom toho, čo liečebné domy potrebovali. Aby mal Helios dostatočne pokojné prostredie, ale tiež množstvo hodín slnečného svitu, bola jeho poloha navrhnutá bokom od frekventovanej pešej trasy. Vznikajúce sanatórium navyše obklopoval z každej strany les, čím vytvoril prírodnú izolačnú bariéru. Presklenné izby boli orientované na východ a na juh, pričom vykurovanie bolo zabezpečené cez podlahy (nepoužívali sa radiátory, ktoré by mohli zadržiavať prach).

Ako píše denník Novy Čas, výstavba sa síce začala v roku 1968, ale komplex bol odovzdaný až v roku 1976. Dôvodom posunu otvorenia boli Majstrovstvá sveta z roku 1970 a liečebný dom nepatril medzi takzvané prioritné stavby.

Bazény, wellness, ale aj kino

Stavba aj podľa odborníkov ideálne zapadla do horského prostredia a pozitívnych slov sa komplex dočkal tiež od prvých návštevníkov. Podľa magazínu Trend Helios ponúkal služby na úrovni dvojhviezdičkového hotela a v jeho vybavení by ste našli dva bazény, wellness so saunami a rôznymi procedúrami, ale dokonca aj kino. Štvorpodlažný komplex bol rozdelený do dvoch častí – v prvej sa nachádzali dospelí, v tej druhej zase detskí pacienti. Práve to bol dôvod, prečo boli v sanatóriu dva bazény a tiež dve jedálne.

Ako píše denník SME, kapacita lôžok sa postupne vyšplhala na 400, pričom v 70. a 80. rokoch prežíval Helios časy najväčšej slávy. Úspešnosť v liečení nebola ukrytá len v priestoroch liečebne, ktorá pacientom pobyt spríjemňovala, ale najmä v klíme okolo neho. Skutočne veľkou výhodou bola tiež jeho obrovská kapacita, ktorá bola schopná pokrývať okrem iného aj kongresy či iné akcie.