Keď vkročíte do starej knižnice či do antikvariátu, budete obklopení arómou, ktorú môžete cítiť len na miestach s mnohými starými knihami. Túto vôňu starých kníh niektorí ľudia nazývajú zatuchnutosťou, no iní v nej zase dokážu postrehnúť náznaky arómy vanilky, kávy, či pokojne aj pokosenej trávy. Nie je pravda, že voňajú len staré knihy. Svoju arómu majú aj nové knihy, ktorú zvyknú ľudia popisovať ako sviežu a čerstvú. Odkiaľ sa ale berie táto vôňa pri knihách, či už pri nových alebo starých?

Vôňa starých kníh

Vôňa kníh je obecne daná ich zložením a technológiou výroby. Ak sa pozrieme na zloženie kníh, skladajú sa najmä z papiera a z farieb použitých pri tlači. Papier je organického pôvodu na uhlíkovom základe a obsahuje celulózu. Tá vytvára dlhé polymérové reťazce glukózy, na ktorú sa viaže lignín, ktorý sa nachádza prirodzene v dreve.

Časom, keď je kniha vystavená dlhodobému pôsobeniu svetla, rozdielnym teplotám a vlhkosti vzduchu, všetko to prispieva k tomu, že papier v knihe začína postupne degradovať a rozkladať sa, pričom sa z papiera začnú uvoľňovať prchavé látky, ktoré sú aromatické. Tieto látky sú rôzneho druhu, záleží na spôsobe a technológii výroby papiera.

Ak vo vôni starých kníh zacítite mandle, pravdepodobne cítite benzaldehyd. Ten na seba viaže kyslík a uhlík. Keď táto väzba povolí, uvoľní sa benzadehyd, ktorý ucítite. Táto látka sa nachádza prirodzene v mandliach, čo vysvetľuje jej vôňu.

Ak zacítite vanilku, v takom prípade cítite arómu látky vanilín. Ten vzniká rozpadom lignínu. Vanilín sa bežne využíva v potravinárstve ako náhrada spomínanej vanilky.

V prípade sladkých tónov cítite pravdepodobne etylbenzén, ktorý vytvára väzby uhlíka v papieri. V priemysle má využitie pri výrobe plastov.

Aróma však nepochádza len z papiera, ale aj z farby použitej pri tlači. Ak cítite ľahkú kvetinovú arómu, je pravdepodobné, že cítite 2-etylhexanol, čo je druh alkoholu a používa sa ako rozpúšťadlo pri nanášaní knižného atramentu. Jeho využitie je okrem iného práve pri produkcii vôní a osviežovačov vzduchu, ktoré majú pripomínať kvety.

Ako sme písali v úvode, svoju vôňu majú aj nové knihy. Tie sú samozrejme iné ako pri starých knihách, keďže tu vôňu neprodukuje rozpad papiera, ale moderná výroba knihy. Pri procese výroby knihy sa využívajú mnohé chemikálie, ktoré sa neskôr podieľajú na výslednej aróme. Vo veľkom sa využíva peroxid vodíka ako bielidlo papiera, prípadne tiež chemikália s názvom alkylketéndimer, ktorá zvyšuje odolnosť papiera voči vode. Aj keď do výslednej arómy zasahujú aj iné chemikálie podľa procesu výroby jednotlivých kníh, tieto dve chemikálie sa využívajú takmer vždy a najčastejšie sa podieľajú na tom, ako vonia čerstvo vytlačená nová kniha.

Pre vedcov má štúdium prchavých látok, ktoré sa uvoľňujú z kníh, aj praktický význam. Vďaka poznaniu ako knihy degradujú vedci odhaľujú ako tieto procesy čo najviac spomaliť alebo zastaviť, a tak predlžovať životnosť starých kníh.

Takže keď budete nabudúce v knižnici či v antikvariáte, už budete vedieť, prečo tam knihy práve tak pekne voňajú. A nemusíte mať obavu. Tieto vône sú vo veľmi malých koncentráciách a pre naše zdravie sú neškodné.

Pozri aj: Nové štúdie odhalili štatistiky, o ktorých by mal vedieť každý, kto nečíta knihy. Knihomoli majú obrovskú výhodu, o ktorej sa nevedelo

Interez.sk (Matej Mensatoris), curiosity.com