Viete, ktorý vrch je najnebezpečnejším vrcholom našej planéty? Ak ste to tipovali na ten najvyšší, Mount Everest, máte pravdu. 8848 metrov vysoká hora Himalájii je miesto, ktoré nebolo ani v najmenšom stvorené na to, aby tu kráčala ľudská noha. Napriek tomu tu každoročne mieri množstvo horolezcov, ktorí chcú stáť na streche sveta. Od prvej, neúspešnej expedície v roku 1921, si Mount Everest vyžiadal už viac ako 250 životov. Prečo je táto hora tak nebezpečná? A ktorá expedícia dopadla najväčším fiaskom? To vám dnes prezradíme.

Mount Everest sa nachádza na nepálsko-tibetskej hranici  a pomenovaný je po anglickom geodetovi Georgovi Everestovi. Táto hora, podobne ako zvyšok Himalájií, sa vplyvom tlaku indcikej litosferickej dosky na tú eurázijskú neustále zvyšuje. Prvé expedície do tejto oblasti putovali už v roku 1921, no prvovýstup na vrchol sa podaril až v roku 1953. Na streche sveta stáli ako prví Edmund Hillary a Tenzig Norgay. Títo horolezci sa neskôr vyjadrili, že samotný výstup z južnej, nepálskej strany, nie je technicky veľmi náročný. Problémom je samotná hora, ktorá sa vás od určitého okamihu pokúša zabiť.

Príčinou týchto extrémne nehostinných podmienok je takzvaná zóna smrti. Ide o najvyššie oblasti hory, ktoré siahajú nad 8000 m.n.m.. Tu človek pomaly umiera… Prvým dôvodom sú extrémne nízke teploty, ktoré nielenže oslabujú ľudský organizmus, ale ešte aj sťažujú cestu na vrchol. Sneh sa tu totiž kvôli mrazom mení takmer na ľad, a preto je riziko pádu a zranenia veľmi vysoké.

Ďalším smrteľným faktorom je silný vietor a nízky atmosferický tlak. Ten je tu asi trikrát nižší ako na úrovni hladiny mora. To znamená, že vo vzduchu sa nachádza asi tretina z množstva kyslíka, ktorá sa nachádza pri mori. Bez kyslíkových fľiaš by na Mount Everest dokázali vystúpiť len špičkovo trénovaní ľudia, navyše by muselo ísť o biologicky najsilnejšcích a najodolnejších jedincov spomedzi nás.

Zóna smrti je miestom, kde umrie najviac horolezcov. Väčšina z nich tu nájde svoju smrť pri zostupe dolu, vtedy je ľudský organizmus na pokraji kolapsu a treba sa čo najrýchlejšie vrátiť do základného tábora. Na tejto hore smrti je úplne bežné, že popri trase na vrchol ležia v zajatí snehu stále bezvládne mŕtve telá horolezcov. Zniesť ich do základného tábora by bolo riskovanie vlastného života. Veď cesta na vrchol so vzdialenosťou 1,72 kilometra znamená až 12 hodín pobytu v zóne smrti. Tento rok si už hora vyžiadala životy šiestich horolezcov…

Jednou z najtragickejších expedícií na Mount Everest bola nepochybne tá z mája 1992. 15. mája 1992 prišlo o život 15 horolezcov. Expedície dvoch spoločností Adventure Consultants  a Mountain Madness začali s výstupom 10. mája. Katastrofa, ktorá tu vznikla, bola výsledkom niekoľkých faktorov, ktorými boli zlé počasie, nedostatočný tréning účastníkov, či rozpory a súperenie medzi oboma spoločnosťami. Tento príbeh, ako ste si možno uvedomili, je bližšie vyobrazený vo filme islandského režiséra Baltasara Kormákura, Everest (2015).

Mount Everest, najvyššia hora sveta, rozhodne nie je miestom, kde by sa mohol dostať každý z nás. Chce to poriadny tréning, obrovskú dávku odvahy, odhodlania, veľké množstvo šťastia a určite aj trochu šialenstva, nemyslíte?