Niekedy aj tá zdanlivo najkomplikovanejšia vec môže mať jednoduché riešenie. Vedci sa o tom neraz presviedčajú pri riešení všemožných problémov. A rovnako to bolo aj v prípade jedného z najstarších gramatických rébusov, s ktorým si ľudstvo viac ako 2 500 rokov nevedelo dať rady. A riešenie je pritom také jednoduché.
Ale pekne poporiadku. Pred tisíckami rokov muž žijúci na území dnešnej Indie spísal všetky gramatické pravidlá, ktorými sa riadi sanskrit – jeden z najstarších doložených jazykov starovekého sveta, informuje web Science Alert.
Gramatický počítač z 5. storočia pred Kristom
Meno tohto muža je Pānini a práve on dal pred tisíckami rokov dohromady 4-tisíc gramatických sútier (alebo pravidiel sanskritu). Tie majú fungovať ako algoritmus, ktorý dokáže generovať gramaticky správne slová zo základov a prípon.
Práve tento „jazykový nástroj“ sa dlhé storočia snažili lingvisti z celého sveta pomocou tisícov krokov, ktoré Pānini vo svojom legendárnom texte (volá sa Aṣṭādhyāyī) popísal, dekódovať. Nikomu sa to ale nepodarilo, až doteraz.
Gramatická hádanka nedávala lingvistom a jazykovedcom spávať od 5. storočia pred Kristom. Dokonca aj sanskritskí učenci s ňou mali problém. Potom ale v roku 2022 prišli vedci z University of Cambridge, ktorí tisícky rokov starú hádanku rozlúštili a prakticky jednoduchým spôsobom.
Platilo viac pravidiel, ako malo
Za štúdiou stojí Rishi Rajpopat, ktorému sa malo podariť dekódovať komplikované pravidlo, ktoré Pānini vymyslel. Sám jeho štúdiom strávil niekoľko rokov (najviac posledných 9 mesiacov) a je nesmierne rád, že na riešenie napokon prišiel.
Pāniniho dielo pozostávajúce zo 4-tisíc pravidiel gramatiky malo fungovať ako taký „počítač“, ktorému stačí „zadať“ základ slova a príponu, a onen „počítač“ toto slovo potom premení na gramaticky správne slová a vety metódou, ktorá vás k výsledku dovedie krok za krokom. Zložité? Veru aj je.
Tento „gramatický počítač“ totiž nefungoval tak, ako by mal, teda aspoň si to vedci dlhé stovky rokov mysleli. Najväčším problémom Pāniniho práce totiž bolo, že často boli platné dve alebo viac pravidiel, ktoré sa mohli v určitom kroku aplikovať. A následne bolo veľmi ťažké sa rozhodnúť, ako postupovať ďalej.
Zle interpretované „metapravidlo“
Samozrejme, aj na toto Pānini myslel a vytvorilo akési „medzipravidlo“, resp. „nadpravidlo“, ktoré malo lingvistom a najmä sanskritským učencom prácu a najmä rozhodovanie uľahčiť, a pomôcť rozhodnúť sa v prípade konfliktu. Znelo nasledovne: „Ak nastane medzi dvoma rovnako silnými pravidlami konflikt, pravidlo, ktoré nasleduje neskôr v postupnosti, vyhráva.“
Viac ako 2 500 rokov všetci toto pravidlo ale chápali nesprávne, výsledkom čoho boli gramaticky nesprávne výsledky. Rajpopat sa preto na problém pozrel z trochu iného uhla.
Prakticky jednoduché riešenie
Uvedomil si, že Pāniniho rozhodovanie sa dá interpretovať aj tak, že ak v sanskritskom jazyku existuje pravidlo, ktoré možno aplikovať na ľavú aj pravú stranu slova, treba ho uplatniť na pravú stranu. Táto iná interpretácia napokon pomohla vytvoriť gramaticky správne slová bez takmer žiadnej výnimky.
Rajpopatovi toto ale nenapadlo len tak. Vedúci jeho práce mu totiž poradil, že ak riešenie problému vychádza až zbytočne príliš zložito, zrejme sa mýli. „Bol som takmer pripravený s tým skoncovať, nikam to neviedlo,“ povedal podľa Science Alert. Po pripomienke svojho vedúceho sa rozhodol na mesiac zavrieť všetky knižky a užiť si leto.
„Potom som sa neochotne vrátil do práce a v priebehu niekoľkých minút, keď som len otáčal stránky, sa mi tieto vzorce začali objavovať a všetko začalo dávať zmysel,“ dodal.
Po dva a pol roku starostlivej práce tak Rajpopat jasne vysvetlil, prečo sa predchádzajúce pokusy o Pāniniho interpretáciu gramatických pravidiel tak rozchádzali a vlastne nedávali zmysel.
Nahlásiť chybu v článku