Naša planéta je, napriek pomerne rozšírenému demokratickému režimu, stále pomerne obmedzeným priestorom. Na svete existuje mnoho miest, na ktoré sa obyčajný človek z rôznych príčin nikdy nedostane. Niekoľko sme vám už v minulosti predstavili v našom článku 10 prísne tajných miest, na ktoré sa v živote nedostanete. Dnes sa však budeme venovať len jednému. Jedná sa o najvýznamnejšiu šintoistickú svätyňu v Japonsku, do ktorej má bežný smrteľník vstup prísne zakázaný.

Svätyňa Ise (angl. Ise Grand Shrine, jap. Ise Jingū), ako sme už spomenuli, je najvýznamnejšou šintoistickou svätyňou v krajine vychádzajúceho Slnka. Takýchto miest síce nájdete po celom Japonsku mnoho, no Ise je z hľadiska náboženskej významnosti ďaleko pred ostatnými. Zasvätená je bohyni Amaterasu, najvýznamnejšej bohyni šintoizmu. Je to Bohyňa svetla, ktorá sa narodila z ľavého oka Izanagiho, boha, ktorý bol poverený dokončiť stvorenie sveta…

V skutočnosti sme vás na začiatku trošku ťahali za nos. Prístup do svätyne Isa nie je zakázaný úplne, pretože sa jedná o obrovský komplex pozostávajúci z približne 100 menších svätýň, z ktorých zakázané sú len tie najhlavnejšie. Hlavný chrám tohto komplexu, Ise Jingu, môžu navštíviť iba najvyššie položení šintoistickí kňazi a členovia cisárskej rodiny. Takže ak nechystáte kariéru v japonskom náboženstve alebo neplánujete politický puč, bude toto miesto pre vás do smrti neprístupné. Ktovie, možno v ďalšom živote sa vám to podarí…

Hlavný chrám je obklopený vysokým dreveným plotom, ktorý ho chráni pred očami návštevníkov. V minulosti bol však prístup k nemu ešte zložitejší. Do roku 1945 bol totiž hlavný chrám oddelený od zvyšku sveta riekou Miyagawa. Táto rieka bola akousi hranicou medzi božským svetom a svetom ľudí. Mnísi, žijúci v hlavnom chráme, mali prísny zákaz rieku prekročiť, pretože by to znamenalo porušenie zákona bohov a na japonský ľud by doľahla obrovská katastrofa.

Keďže sa jedná o najdôležitejšie šintoistické miesto Japonska, ročne zavíta do sprístupnených priestorov asi 7 miliónov pútnikov a turistov. Zaujímavosťou je, že jednotlivé svätyne sú každých 20 rokov reštaurované. Tento zvyk pochádza priamo zo šintoizmu, ktorý hovorí o tom, že všetko je pominuteľné, a preto je potrebné sa o veci postarať. Priestory sú však reštaurované tradičnými spôsobmi, rovnakými, akými boli aj vystavané. Nepoužívajú sa žiadne klince, len drevené koly. Drevo, ktoré sa používa na rekonštrukciu, je ďalej recyklované, alebo sa využije na opravu ďalších náboženských priestorov v Japonsku.

Naposledy bola svätyňa Ise zrekonštruovaná v roku 2013 a musíte uznať, že sa jedná o skutočne prekrásne priestory. Japonci si dajú na uchovanie svojej kultúry skutočne záležať a to je dobre, pretože Šintoizmus si v Japonsku prešiel mnohými nástrahami, no i napriek tomu sa toto tradičné prastaré náboženstvo podarilo udržať živé.