Na erotické fotografie bratia Biedererovci nenazerali len ako na nástroj uspokojenia potrieb. Ich zábery boli umeleckými dielami. Samozrejme, mnoho ľudí pre ne nemalo pochopenie, a to najmä preto, lebo sa nebáli zachytávať ani témy ako BDSM či rôzne fetiše.
V článku sa dozviete aj:
- kto boli bratia Biedererovci;
- čím sa vyznačovali ich fotografie;
- čo bolo hlavnou témou ich nemých filmov;
- aký bol ich osud.
Pochádzali z Čiech, emigrovali do Paríža
Jacques Biederer bol pôvodom rodák z Moravskej Ostravy. V roku 1908 sa ale presťahoval do Paríža, kde sa začal venovať fotografovaniu. Ako píše portál Juxtapoz, v roku 1913 sa k nemu pripojil aj jeho brat Charles. Spoločnými silami založili štúdio Biederer Studio.
Spočiatku sa venovali foteniu bežných portrétov, časom sa ale začali venovať niečomu, pre čo množstvo ľudí nemá pochopenie ani dnes. Stali sa priekopníkmi v oblasti vyhotovovania erotických fotografií.
Samozrejme, história erotických fotografií siaha trochu ďalej. Napríklad, francúzsky fotograf Félix-Jacques Antoine Moulin si v Paríži otvoril štúdio už v roku 1849. Vyhotovoval v ňom dagerotypy mladých amatérskych dievčat, ktoré mali len od 14 do 16 rokov. Ako ale informuje web Met Museum, čoskoro boli jeho zábery zhabané a bol odsúdený na mesiac za mrežami. Súd jeho dagerotypy vyhodnotil ako natoľko obscénne, že nebolo vhodné vysloviť ani len ich názvy, nehovoriac o tom, čo je na nich vyobrazené.
Fotografie nemohli podpisovať
Čo sa týka bratov Biedererovcov, fotografovali ženy v pózach, ktoré boli inšpirované klasickými umeleckými dielami. Neraz fotili aj vonku mimo ateliéru a ich cieľom bolo tvoriť zábery, ktoré by dokázali vyrozprávať jednoduchý príbeh, napríklad romancu v parku.
Pôvodne Jacques Biederer svoje fotografie riadne podpisoval, neskôr používal len iniciály J.B. alebo len písmeno B. Keď ale začal vyhotovovať erotické zábery, už žiadnu zo svojich fotografií nepodpisoval. Bolo ich možné rozoznať na základe jeho štýlu alebo predmetov, ktoré sa na záberoch často vyskytovali, píše Juxtapoz. Niet sa ale čo čudovať. Každý, kto fotografoval nahé ženy, bol ostro sledovaný tzv. „légiami slušnosti“, ktoré striehli na správny moment, kedy by mohli zasiahnuť a poslať fotografov pred súd a za mreže.
Podľa portálu Korero Press bolo pre bratov Biedererovcov významné najmä obdobie okolo roku 1930, kedy došlo k dôležitému posunu vo sfére kultúry. Svet sa spamätával z prvej svetovej vojny, no zároveň aj z ekonomického kolapsu, ktorý množstvo ľudí pripravil o prácu. Napriek všetkému zhonu ale ľudia stále vyhľadávali potešenia rôzneho druhu a ich centrom sa stal práve Paríž.
Dodávali fotografie do jedného z prvých sex shopov
V tom období tu vznikol aj obchod, ktorý sa neskôr zaradil medzi prvé sex shopy na svete. Biznis, ktorý pôvodne začínal ako kníhkupectvo, založil Victor Vidal. Vo výklade bol vystavený tovar, ktorý nemohol zákazníkov nijak uraziť. V zadnej časti obchodu oddelenej závesom sa však ukrývali erotické fotografie. Vidalov obchod zásobovalo menej ako tucet fotografov, najvýznamnejšími (a zároveň aj najtalentovanejšími) dodávateľmi boli ale jednoznačne bratia Biedererovci.
Bratia sa okrem iného preslávili aj tým, že natočili sériu nemých filmov, ktorých hlavnou témou boli fetiše. Nebáli sa venovať aj témam, ako napríklad submisivita a dominancia. Aj na fotografiách podľa portálu Spanking Art sofistikovaným spôsobom vyobrazovali BDSM či zväzovanie.
Ženy mali na sebe neraz oblečené korzety z plastu či z kože. Obuté mali topánky s vysokými opätkami a na rukách kožené rukavice. Na záberoch sa objavovali dokonca aj putá a reťaze. Na niektorých fotografiách zachytávali dominantné ženy, ktoré dávajú výprask dvom submisívnym dievčatám. Iné fotky ukazujú ženu, ktorá je v pozícii otroka (poníka). Biederer sa ale nebál robiť ani fotografie, na ktorých boli ženy trestané mužmi.
Deportovali ich do koncentračného tábora
Aj keď sa ale pohybovali na hrane toho, čo bolo v sexualite akceptovateľné, ich filmy nie sú považované za pornografiu, ale za provokatívne a neraz humorné umenie. Cieľom Biedererovcov nebolo šokovať a pohoršiť verejnosť, ale poukázať na to, že ľudia majú rôzne fantázie.
Po roku 1930 vzniklo Ostra Studio, ktorého cieľom bolo publikovať provokatívne fotografie v erotických knihách, katalógoch, či ako tematické série. Samozrejme, nechýba nahota, no Biedererovci ju poňali s humorom. Na záberoch vyobrazujú aj lesbičky. Fotili však zábery aj pre iné spoločnosti, vyrobili napríklad sériu záberov do katalógu s dámskou bielizňou a bondage doplnkami.
Druhá svetová vojna ale zapríčinila, že erotika a umenie museli ustúpiť do úzadia. Ako informuje Korero Press, bratia Biedererovci boli židovského pôvodu. Jacques bol do koncentračného tábora v Auschwitze deportovaný 17. júla 1942. O dva mesiace neskôr postihol rovnaký osud aj Charlesa. Ani jeden z bratov sa z tábora živý nevrátil.
Stovky z ich fotografií a filmov sa ale uchovali do dnešného dňa. Dá sa povedať, že bratia Biedererovci vydláždili cestu ďalším fotografom, ktorí chceli na fotografiách zachytávať fantázie a fetiše.
Nahlásiť chybu v článku