Do akej miery dokáže vzhľad človeka prezradiť pravdu o jeho skutočnej povahe a osobnosti? V prípade tejto na prvý pohľad veľmi milej babičky sa mnohí popálili a urobili jednu obrovskú chybu – verili jej. Jej dobrosrdečný a nevinný vzhšad v skutočnosti ukrýval krutú pravdu o tom, že bola beštiálnou sériovou vrahyňou. 

Začalo to už v detstve

Rodným menom Dorothea Helen Gray, dnes neslávne preslávená ako Dorothea Puente, sa narodila 9. januára 1929 v kalifornskej štvrti Redlands. Jej detstvo nemožno označiť za šťastné. O otca prišla v dôsledku choroby, jej mama holdovala alkoholu a starostlivosť o svojich sedem detí nezvládala, uvádza All That’s Interesting. Netrvalo dlho a po smrti otca prišla Dorothea aj o mamu.

Následne putovala so svojimi súrodencami do sirotinca, kde sa lepšieho zaobchádzania nedočkala a zažila sexuálne zneužívanie, píše Los Angeles Times. Denník upozornil aj na druhú verziu o tom, ako malo vyzerať jej detstvo. Spomína aj nepeknú spomienku, pri ktorej sa jej otec vyhrážal samovraždou a mieril si pri tom na hlavu zbraň.

Pokračovalo štyrmi neúspešnými manželstvami

Dorothea sa veľmi mladá vybrala v šľapajach svojej mamy a začala si zarábať prostitúciou. Mala iba 16 rokov, keď sa prvýkrát vydala. S Fredom McFaulom splodili za tri roky manželstva dve deti, no príkladnou mamou nebola. Sama nevedela, čo to je dobrá výchova, a tak im ju neposkytla. Namiesto toho jedno z nich umiestnila do detského domova a druhé dala príbuzným, aby sa oň postarali. Jej manželstvo nemalo dlhé trvanie a po troch rokoch, v roku 1948, ho Fred ukončil.

V tom istom roku sa dostala do väzenia za falšovanie šekov. Bola v podstate iba tínedžerkou, no už mala za sebou poriadne trpké skúsenosti. A to bol iba začiatok.

Netrvalo dlho, kým sa vydala druhýkrát. Zobrala si Alexa Brena Johanssona, no ich manželstvo opäť nebolo idylické. Sprevádzali ho hádky, hazard a Johansson dal dokonca Dorotheu zatvoriť do psychiatrickej liečebne. Napokon vydržali spolu celých 16 rokov. Potom sa vydala ešte dvakrát. Za Roberta Puente, pod ktorého priezviskom ju poznáme dnes a Pedra Angela Montalva, ktorý s ňou zostal iba týždeň.

Vytvorila Dom smrti

Približne v tomto období sa snažila vybudovať si svoje podnikanie. Stala sa z nej opatrovateľka a otvorila penzión, ktorý mal poskytnúť útočisko ľuďom na okraji spoločnosti, alkoholikom, chorým či starým. Tieto osoby získali prezývku „tieňové“ a charakterizovala ich náročná situácia, v ktorej sa ocitli. Nemali domovy, rodinu alebo priateľov. A v tom prišla Dorothea, ktorej dobrosrdečná povesť sa veľmi rýchlo rozšírila.

Nech znie tento krok Dorothey akokoľvek dobročinne, pravý opak bol pravdou. Nielenže sa o týchto ľudí nestarala príkladne, ale ich aj okrádala, či im podávala látky na omámenie. V roku 1982 putovala znova do väzenia. Dôvodom boli krádeže. Jej penzión skončil a bola jej diagnostikovaná schizofrénia. Trvalo iba 3 roky, kým sa znova dostala na slobodu a naštartovala tento kolotoč odznova a ešte intenzívnejšie.

Onedlho si otvorila druhý penzión, v ktorom zopakovala predchádzajúci scenár. Dnes sa o tomto mieste hovorí ako o „Dome smrti“ a táto prezývka je preň viac než príznačná.

Celé roky nikto neprišiel na to, čo sa odohráva za jeho múrmi

Jedna z jeho obyvateliek – 61-ročná Ruth Monroe – zomrela krátko po tom, ako sa do domu prisťahovala kvôli predávkovaniu kodeínom. Na miesto sa, samozrejme, dostavila polícia, no jej smrť uzavrela ako samovraždu. Dopomohla k tomu aj historka o tom, že Ruth trpela depresiami. Jednoducho jej uverili, aby sa prípadom nemuseli ďalej zaoberať. To bola ale obrovská chyba, pretože tajomstiev, ktoré Dorothea ukrývala, bolo oveľa viac ako jedna otrava. A trvalo niekoľko rokov, kým sa na to prišlo.

Jej odhalenie začalo údržbárom menom Ismael Florez, ktorého si najala na úpravu domu. Keď svoju prácu dokončil, Dorothea mala na neho ešte jednu požiadavku, a to veľmi nezvyčajnú. Chcela, aby jej postavil šesť metrov dlhú škatuľu, do ktorej by si chcela poukladať knihy a pomohol jej ju odniesť do skladu. Po ceste ho požiadala, aby zastavil a poprosila ho, aby škatuľu zhodil do vody. Florez poslúchol.

Ako určite tušíte, nebola plná kníh. O niekoľko týždňov na to v nej náhodou polícia objavila rozkladajúce sa ľudské telo. No až o tri roky neskôr sa začali objavovať nejaké podozrenia ohľadom nekalej činnosti Dorothey. Medzitým prijímala poštu s dávkami patriacim ľuďom, ktorí žili u nej a nechávala im iba zlomok.

Prezradila ju náhoda

V roku 1988 sa sociálnej pracovníčke nezdalo náhle zmiznutie mentálne postihnutého muža, ktorý v tomto dome žil. Dorothea tvrdila, že odišiel na dovolenku, tomu ale ona neuverila. Túto historku tvrdila aj polícii, ktorá už po niekoľkýkrát prišla skontrolovať penzión. Najprv to vyzeralo, že je všetko v poriadku, až sa podarilo jednému z nájomcov podstrčiť im správu o tom, že klame.

Polícia prehľadala dom a opýtala sa majiteľky, či môžu rozkopať dvor. Súhlasila, no kým hľadali na dvore, podarilo sa jej utiecť. A rýchlo prišli na to, prečo zmizla. Na dvore vykopali celkovo sedem mŕtvych tiel. Policajt podľa New York Post opísal, že kúsky ľudskej kože v zemi vyzerali ako trhané hovädzie mäso.

Dorothea svoje obete najprv priotrávila, potom udusila a napokon pochovala pred domom. Po dolapení sa dostala do väzenia a napokon bola odsúdená za tri vraždy, keďže na zvyšných šiestich sa porota nezhodla. Keď dostala doživotie, mala 64 rokov. Zomrela o 18 rokov prirodzenou smrťou.

V médiách sa o nej hovorí ako o sladkej babičke a zároveň ako o sériovej vrahyni, ktorá spáchala hrozné zločiny pod zámienkou pomoci. Sama sa k nim nepriznala a bez emócií trvala na tom, že nič neurobila. Dokonca o sebe tvrdila, že kedysi bola dobrým človekom.

Príbeh Dorothey Puente sa objavil aj v dokumentárnej sérii Najhorší spolubývajúci (Worst Roommate Ever) na Netflixe.

Otvoriť galériu (5)

Pozri aj:

Mame sa vnucoval v posteli, hrali sa sexuálne hry a mal bludy: Breivik vraždil 72…