Neboli to vznášadlá, neboli to lietadlá a ani lode. Ekranoplán vznikol v Sovietskom zväze ako projekt, ktorého účelom bolo odstrašiť nepriateľov, dokázať technologickú silu a nadvládu v studenej vojne a pomáhať armáde. O čo vlastne išlo?

Studená vojna znamenala vo veľkej miere technologické preteky medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi americkými. Obe veľmoci sa snažili o progres v oblasti armádnej, vesmírnej, výpočtovej či vedeckej techniky, pričom Sovieti sa v druhej polovici 60. rokov rozhodli k ozaj netradičnému kroku.

Pod dozorom konštruktéra a inžiniera Rastislava Alexejeva začali v ZSSR vyrábať prvé prototypy, ktoré sa po testovacích letoch ukázali v perfektnom svetle a vysokopostavení štátnici sa nevedeli dočkať, kedy budú ekranoplány plne k dispozícii, uvádza Business Insider.

V Sovietskom zväze sponzoroval program hlavne Nikita Chruščov, ktorý Alexejevovi poskytol priestor, financie, voľnú ruku a zákazky na desiatky rokov dopredu. Ako je spomenuté v úvode, ekranoplán nebol žiadnym špeciálnym lietadlom, vznášadlom ani loďou. Išlo o niečo celkom nové, niečo neznáme, z čoho mal počas rokov strach celý svet.

Stačilo mu pár metrov nad zemou

Princíp pohybu ekranoplánov spočíval v tzv. „ground-effecte“, teda prízemnom jave. Krátke krídla a silný výkon dovoľovali ekranoplánom pohyb len pár metrov nad zemským povrchom, respektíve vodou, pričom medzi povrchom a strojom vznikal „nosný vankúš“. Ide o princíp, na základe ktorého sa z vody dostávajú aj vtáky, poznamenáva portál Interesting Engineering.

Ekranoplán mal od začiatku výroby viacero využití aj schopností. Aj keď najvyšší výkon podal v lete mierne nad zemou, vďaka veľkému počtu motorov nemal problém náhle manévrovať, napríklad v prípade vyhnutia sa lodi. Tieto stroje využívali hlavne tri typy pohybu: Pri rýchlosti do 80 km/h sa správal ako loď, pri 100 km/h ako vodné vznášadlo a nad 150 km/h z toho už bol let v rozmedzí 3 – 10 metrov nad hladinou.

Dokonalý vojenský stroj