V decembri v roku 1948 sa na pláži našlo telo neznámeho muža. Vo vrecku mal papierik so slovami „Tamám shud“, desiatky rokov sa polícii nedarilo zistiť, kto to bol, ako sa mŕtvy ocitol na pláži, a prečo po sebe zanechal množstvo zvláštnych stôp. Zdá sa ale, že bizarný prípad sa konečne podarí uzavrieť.

Našli ho mŕtveho na pláži

Koniec novembra a začiatok decembra v roku 1948 bol pre návštevníkov somertonskej pláže pri austrálskom Adelaide poriadne šokujúci. Našli tu totiž telo mŕtveho muža opretého o kamenný múr. Ako píše portál All That Is Interesting, bol slušne oblečený, mal na sebe sako a topánky sa leskli ako čerstvo vyleštené. Na tele nemal žiadne viditeľné známky traumy. Nohy mal natiahnuté pred sebou a prekrížené, akoby si len pokojne užíval výhľad na more.

V tajnom všitom vrecku mal muž papier vytrhnutý z knihy so slovami „Tamám shud“, čo po perzsky znamená „je to ukončené“. Aj preto si pátranie po identite muža vyslúžilo prezývku Prípad Tamám shud. Neskôr sa podarilo zistiť, že kúsok papiera niekto vytrhol z knihy Rubáiyát of Omar Khayyámt, ktorú napísal Edward FitzGerald.

Polícia sa okamžite pustila do vyšetrovania, no identitu ani príčinu smrti Somertonského muža sa im zistiť nepodarilo. Výpovede svedkov boli mätúce. Niektorí tvrdili, že videli, ako sa muž pokúša zapáliť si cigaretu. Ďalší postrehli, že mu okolo tváre lietajú komáre, no zdalo sa, že je príliš opitý, aby s tým niečo urobil. Kým teda niektorí tvrdili, že muž žil, no bol opití, ďalší trvali na tom, že sa nehýbal.

Lekár mal podozrenie, že ho niekto otrávil

Podľa portálu Historic Mysteries ho však Neil Day a jeho kamarát ráno našli už mŕtveho. Po tom, čo si jeho telo v nemocnici prezrel obhliadajúci lekár, došiel k záveru, že muž zomrel okolo druhej hodiny ráno kvôli zástave srdca, jej príčina ale bola neznáma. Mal podozrenie, že ho niekto otrávil, v žalúdku mal totiž krv a mal enormne veľkú slezinu.

Ako ale informuje portál Smithsonian Magazine, v krvi sa nepodarilo nájsť žiadne stopy jedu. Možno bol použitý taký jed, ktorý sa v tele rýchlo rozkladá a nie je možné ho neskôr identifikovať. Telo mŕtveho muža bolo plné záhad. Napríklad, na svoj vek, ktorý lekár odhadol na 40 rokov, mal veľmi dobre vyvinuté lýtkové svaly a prsty na nohách mali zvláštny tvar. Došiel preto k záveru, že muž často nosil špicaté topánky na vysokých opätkoch alebo sa možno venoval baletu.

Polícia sa nazdávala, že muž bol zrejme dobre zabezpečený. Mal pri sebe drahé britské cigarety, jednu napoly vyfajčenú za uchom, ďalšiu pri líci a v saku mal škatuľu. Zvláštne je, že drahé cigarety mal uložené v škatuli od lacných cigariet. Nemal ale pri sebe peňaženku, doklady ani žiadne peniaze.

Prípad sa zamotával čoraz viac, stopy nikam neviedli

Vo vreckách neznámeho sa podľa Historic Mysteries podarilo nájsť aj zápalky, použitý autobusový lístok do Glenelgu a nevyužitý lístok do Henley Beach. Všetky visačky boli z mužovho oblečenia odstránené, čo identifikáciu sťažilo ešte viac. Neskôr sa ale podarilo nájsť konkrétnu knihu, z ktorej bol vytrhnutý papier nájdený vo vrecku neznámeho muža.

Knihu na zadnom sedadle svojho auta zaparkovaného neďaleko somertonskej pláže náhodou objavil muž, ktorý tvrdil, že netuší, ako sa tam dostala. V závere knihy bol ceruzkou zapísaný rad písmen. Polícia si je istá, že je to nejaký kód, no nikdy sa ho nepodarilo rozlúštiť.

Prípad sa zamotával čím ďalej, tým viac. V zadnej časti knihy sa totiž podarilo nájsť aj telefónne číslo. Polícia zistila, že patrí zdravotnej sestre, ktorá žila a pracovala neďaleko miesta, kde sa kedysi Somertonský muž objavil. Identita ženy bola utajená, je známa len ako Jestyn. Priznala, že kedysi takú knihu vlastnila, no pred rokmi ju počas vojny dala mužovi menom Alfred Boxall. Muža polícia vystopovala, ten mal ale knihu stále vo svojej zbierke. Keď polícia ukázala Jestyn fotku mŕtveho muža, zbledla a zdalo sa, že ho spoznala, no trvala na tom, že netuší, kto to je.

Nepomohli ani odtlačky prstov, ktoré polícia odobrala. Nikto ich nedokázal identifikovať. 12. januára našla polícia na miestnej stanici v Adelaide kufor, ktorý tam niekto odložil 30. novembra. Bolo jasné, že ho tam nechal mŕtvy muž. Našla sa v ňom oranžová niť a niekoľko kusov oblečenia, na ktorých boli štítky s menom Kean alebo T. Keane, nikoho takého sa však nikdy vystopovať nepodarilo. Polícia došla k záveru, že ich niekto zámerne oklamal a meno Somertonského muža určite nie je Keane.

Možno bol špión, možno obchodoval na čiernom trhu

Telo sa už začínalo rozkladať, polícia ho preto dala zabalzamovať, vytvorili odliatok mužovej hlavy a ramien a pochovali ho. O niekoľko rokov neskôr na hrob niekto priniesol kvety, polícia však nezistila kto a prečo.

V priebehu rokov vzniklo množstvo teórií o mužovej identite. Niektorí tvrdili, že bol ruským špiónom, iní si mysleli, že bol možno námorníkom alebo možno obchodoval na čiernom trhu. Po 70 rokoch bolo telo Somertonského muža exhumované. Ako píše portál The Guardian, polícia dúfala, že moderné vymoženosti ho napokon pomôžu po desiatkach rokov identifikovať.

Tejto záhade zasvätil celý svoj život aj profesor Derek Abbott. Ako informuje CNN, myslí si, že sa mu prípad konečne podarilo rozlúsknuť. Mŕtvym mužom je podľa neho elektrikár a výrobca hudobných nástrojov Carl „Charles“ Webb, ktorý sa v roku 1905 narodil v Melbourne. Abbottovi pomáhala genealogička Colleen Fitzpatrick, prípad údajne rozlúštili vďaka vlasom, ktoré ostali v odliatku, ktorý polícia kedysi vyhotovila.

Podarí sa prípad uzavrieť po takmer 75 rokoch?

Vďaka získanému genetickému materiálu sa dvojici podarilo vytvoriť rodokmeň a dopátrať sa k vzdialeným príbuzným Webba. Polícia zatiaľ nepotvrdila, že Somertonský muž je naozaj Carl Webb. Neexistujú ani žiadne fotografie, vďaka ktorým by sa dala Carlova tvár porovnať s tvárou neznámeho muža.

Posledná zmienka o Carlovi pochádza z roku 1947, keď opustil svoju manželku Dorothy a jednoducho zmizol. Tá čoskoro súd v jeho neprítomnosti požiadala o rozvod. Abbott špekuluje, že Carl chcel možno nájsť svoju manželku, ktorá sa medzičasom presťahovala. Kód, ktorý sa našiel v knihe, možno nemal špecifický význam. Carl rád stávkoval, písmená teda možno boli len iniciály koní, na ktoré chcel staviť.

A čo papierik so slovami Tamám shud? Nuž, Carl mal rád poéziu, dokonca písal vlastné básne. Konkrétna fráza ho možno jednoducho zaujala, tak si ju zapísal. To všetko sú ale len špekulácie. Ak by to aj bol on, stále ostáva nezodpovedaných množstvo otázok, napríklad, ako zomrel, a prečo po sebe zanechal množstvo zvláštnych stôp. Abbott si je ale na 99,99 % istý, že sa nemýli.

Otvoriť galériu (6)

Pozri aj:

Makety hláv vyrobili z papierovej kaše, otvor kopali lyžicami. Po mužoch, ktorí utiekli z Alcatrazu,…