Neprebádané tajomstvá stratených pokladov patria bezpochyby medzi najlákavejšie témy aj v dnešnej dobe. Vízia nájdenia veľkého pokladu a rozprávkového zbohatnutia pomiatla hlavu nejednému človeku, s čím sa spájali zrady, chamtivosť a, bohužiaľ, táto vízia znamenala aj stratu niekoľkých životov. To všetko platí aj o legendárnom Limskom poklade, ktorý sa v roku 1820 pravdepodobne navždy stratil. 

Bohatstvo ríše Inkov

Bohatstvá Aztékov či Inkov sú notoricky známe dodnes a predmety z rýdzeho zlata predstavujú obrovské lákadlo pre každého hľadača pokladov. Práve s Južnou Amerikou sa spája mnoho výprav za legendárnymi pokladmi. Ríša Inkov predstavovala najväčší útvar v predkolumbovskej Amerike a za dobu svojho trvania dokázala nakumulovať veľké množstvo zlata a pokladov. To prešlo v 16. storočí do rúk Španielov.

Jeden takýto poklad sa nachádzal aj v limskej katedrále. Dodnes síce nevieme hodnoverne potvrdiť konkrétny obsah, takzvaný Limský poklad mal byť uložený až do dvanástich truhlíc, v ktorých by sme mohli nájsť obrovské množstvo zlatých mincí, ingotov, zlatého prachu, kalichov, oltárnych ozdôb, vzácnych brúsených kameňov, ale aj náboženských sošiek.

Legenda hovorí dokonca o soche Panny Márie v životnej veľkosti, ktorá bola dozdobená rôznymi šperkami. Celková hodnota pokladu sa dnes odhaduje na približne 200 miliónov dolárov.

Conquistadori dobyli okrem iného aj územie dnešného Peru, kde sa udržali niekoľko storočí. Na začiatku 19. storočia ale začala ich imperiálna moc upadať a objavili sa problémy. Pochopiteľne, Španieli sa báli najmä o poklady, ktoré Inkom počas dlhých rokov existencie impéria prebrali. Pre Južnú Ameriku sa začalo obdobie vzbury proti dobyvateľom.

Oslobodenecká éra Simona Bolívara a Joseho de San Martina prinútila španielskych duchovných v Lime vykonať rozhodnutie, ktoré sa neskôr ukázalo ako osudné. Čo sa ale dalo robiť, boj o nezávislosť vyzeral pre Španielov veľmi nebezpečne a tušili, že storočia ich nadvlády sa chýlia ku koncu.

San Martin sa blíži

V roku 1821 sa armáda San Martina blížila k Lime a španielsky miestokráľ vydal rozkaz na evakuáciu mesta. Ako prvé sa rozhodol zachrániť poklad, ktorý bol „zbalený“ a pripravený na presun do bezpečnej zóny už v roku 1820. Povozy sa podľa plánu presunuli najprv do neďalekého prístavu Callao, kde sa následne mali presunúť cennosti do jednej z lodí. Prístav však bol až na 2 lode prázdny.

Prvou loďou bola vojenská Esmeralda, ktorá ale mala v Lime úlohu brániť Španielov takpovediac do posledného dychu. Druhou možnosťou bola britská briga kapitána Thompsona s menom Mary Dear. Vo všeobecnosti podľa dostupných správ išlo o skúseného, čestného a spoľahlivého kapitána, ktorý predstavoval pre poklad a ľudí, ktorí ho sprevádzali, bezpečné útočisko a únik.

Navyše, briga Mary Dear na čele s kapitánom Thompsonom bola v danom konflikte neutrálna, čo zrejme tiež zohralo rolu pri rozhodovaní, či zveriť cennosti a aj svoje životy britskému moreplavcovi. Napokon sa tak stalo a poklad opustil pevninu s kurzom na Kostariku. Niektoré zdroje uvádzajú, že cieľovou destináciou malo byť Mexiko a iné správy zase hovoria o tom, že určený bol len severný kurz a v prípade upokojenia situácie sa mala loď vrátiť späť.

Odolá čestný muž obrovskému pokušeniu?

Poklad na palube sprevádzali s výnimkou posádky štrnástich námorníkov aj dvaja kňazi a niekoľko duchovných. Okrem veľkej zodpovednosti si však kapitán zobral na svoje plecia aj veľké pokušenie, ktoré cenný náklad rozhodne vzbudzoval. Čestný kapitán však pokušeniu podľahol. Nátlak zo strany posádky a vízia obrovského zárobku ho premohla, tak nariadil zmasakrovať duchovných.

Mŕtve telá hodil cez palubu a v ten moment sa premenil na piráta, ktorého bude španielske námorníctvo bezpodmienečne hľadať. Bol si vedomý toho, že poklad musí rýchlo ukryť a s posádkou sa tak vydali na Kokosový ostrov (Cocos Island). Tam mali údajne poklad ukryť a vrátiť sa po neho neskôr, keď sa celá situácia upokojí. Zároveň to bol (pravdepodobne) posledný moment, kedy poklad niekto videl. Teda aspoň jeho väčšiu časť.

Zmizol poklad a aj Thompson

Čo sa dialo po zakopaní pokladu dodnes nie je úplne jasné, pretože sa pracuje najmä s dvoma teóriami, ktoré ale napokon skončili rovnako. Podľa prvej teórie Thompson s posádkou cennosti ukryli a z ostrova vyplávali, pričom narazili na španielsku vojenskú loď, ktorá členov posádky zajala.

Druhá teória, s ktorou sa pracuje v knihe Sailing by Starlight: In Search of Treasure Island, hovorí o prefíkanosti a drzosti kapitána Thompsona. Ten vedel, že jeho loď Mary Dear bude hľadaná, a tak ju s posádkou spálili, pričom sa do Limy vydali pravdepodobne na člnoch. Španielom chceli podsunúť teóriu, že loď stroskotala a poklad zmizol pod hladinou mora. To by ale muselo spolupracovať aj samotné more, ktoré „vydalo“ telá mŕtvych duchovných.

Tak či onak, posádka lode Mary Dear skončila v putách a s výnimkou kapitána Thompsona a jeho dôstojníka Jamesa Forbesa boli popravení. Členovia posádky sa síce po dlhom mučení ku všetkému priznali, no keďže neboli gramotní a nevedeli ani navigovať, lokáciu pokladu mohli prezradiť len dvaja vyššie spomínaní muži. Thompson a Forbes sa so Španielmi dohodli, že im ukážu miesto, kde poklad zakopali výmenou za svoje životy.

Kapitán a dôstojník Španielov doviedli na Kokosový ostrov, no poklad im neukázali. Krátko po vylodení im totiž ušli do džungle a od tej chvíle ich španielski ozbrojenci nenašli. Do Limy sa tak vrátili bez pokladu a aj bez vinníkov, ktorí zmiznutie zapríčinili. Neúspešné boli aj nasledujúce španielske výpravy na Kokosový ostrov.

Otvorená cesta pre lovcov pokladov

Aj keď sa to možno zdá neuveriteľné, obaja muži prežili, z ostrova ich mala údajne dostať britská rybárska loď. James Forbes sa stal v Kalifornii úspešným podnikateľom a jeho osud sa už ďalej s pokladom nijak nespájal. Naopak, kapitán Thompson sa objavil v roku 1845 v Kanade a ďalšie výpravy za pokladom sa spájajú práve s ním. Síce už nie osobne, ale na smrteľnej posteli mal mladíkovi prezradiť miesto ukrytia pokladu.

Tým mladým mužom bol John Keatong, ktorý podľa Thompsonovho popisu zostrojil mapu a vydal sa na Kokosový ostrov, avšak neúspešne. Iné zdroje zase uvádzajú, že časť pokladu našiel a svoje vedomosti posunul ďalším nasledovníkom. Ako to už ale býva, množiace sa interpretácie a príbehy došli do takej roviny, že si začali úplne odporovať a prešli do mýtickej roviny, z ktorej už niet cesty späť.

Zvesti o poklade ale neutíchli a v priebehu nasledujúcich desaťročí sa organizovalo veľké množstvo výprav. Od tých najabsurdnejších, ktorí chceli poklad nájsť pomocou duchovného spojenia s mŕtvymi námorníkmi, až po tie najprepracovanejšie, ktoré disponovali veľkým kapitálom a aj technikou. Všetky však dopadli rovnako – neúspešne.

Na Kokosovom ostrove sa v priebehu rokov vystriedali ľudia ako herec Errol Flynn, mafián Bugsy Siegel, ale aj americký prezident Roosevelt, čo však treba brať s rezervou. S pokladom sa začali v priebehu desaťročí a neúspešných hľadaní spájať rôzne konšpiračné teórie a mýty o tom, ako už poklad niekto našiel a kto to mohol byť. Samozrejme, vylúčené to nie je. Isté ostáva len to, že jeho osud od ukrytia na Kokosovom ostrove nepoznáme a je nejasné, či ho niekedy spoznáme.

Otvoriť galériu (6)

Pozri aj:

Hunský kráľ Attila: V deň svojej svadby zomrel záhadným spôsobom, jeho hrob s pokladmi dodnes…