Foto: Public Domain

Dekadentným, zhýralým či extravagantným panovníkom sa nevyhla ani britská kráľovská rodina. Zo všetkého trochu mal kráľ Juraj IV., ktorého dnes pripomína skôr jeho životný štýl, ako jeho vládnutie.

Tí najväčší a najobľúbenejší panovníci boli väčšinou spájaní s vojenskými úspechmi, prelomovými reformami či proľudským vládnutím. Iste, obľúbenosť panovníka sa nemusela vždy rovnať jeho prínosu, no ak sa po desiatkach či stovkách rokov hovorí viac o životnom štýle, ako samotnom vládnutí, zrejme to nebudeme v konečnom dôsledku hodnotiť pozitívne. Ako to ale bolo skutočne s Jurajom IV.?

Článok pokračuje pod videom ↓

V článku sa dozviete:

  • Akú mal Juraj IV. mladosť
  • Prečo nenávidel svoju manželku
  • Aký spôsob života vyznával
  • S akými závislosťami bojoval

Detstvo a mladosť

Juraj IV. sa narodil v Londýne v auguste 1762 ako najstarší syn Juraja III. a kráľovnej Charlotte. Krátko po narodení dostal titul princ z Walesu, a tak sa začala životná kapitola zaujímavého následníka trónu. V mladosti bol princ veľmi talentovaným študentom, rýchlo sa naučil tri jazyky a jeho vzdelanie pod dohľadom prísnych rodičov išlo správnym smerom. S pubertou sa ale začala prejavovať Jurajova skutočná povaha.

Ako sa uvádza, princovi rodičia boli prísni a disciplinovaní, pričom to isté vyžadovali aj od svojho syna. Prílišná formálnosť, ktorá vždy bola a aj je súčasťou britského kráľovského rodu, mladému Jurajovi nesedela. Mladík bol ješitný, extravagantný a viedol pomerne dekadentný život v priamom rozpore s tým, čo od neho vyžadovali rodičia. Ako 17-ročný o sebe princ povedal, že sa „príliš zamiloval do žien a vína“, čo je v skutku veľavravné.

Foto: Picryl

Okrem striedania partneriek a alkoholu holdoval Juraj aj hazardu, no na druhej strane bol milovníkom umenia – hudby, architektúry, divadla a rôznych umeleckých diel. Jeho životný štýl však spôsobil to, že sa na neho s opovrhnutím pozeral najmä jeho otec. Navyše, dekadentný spôsob života si svoju daň začal pýtať oveľa skôr, ako by si princ možno myslel.

Popularizácia Brightonu a tajná svadba

Keď v roku 1783 dosiahol vek 21 rokov, obdržal Juraj od parlamentu 60 000 libier, ku ktorým musíme pripočítať aj pravidelný ročný príspevok 50 000 libier od otca – kráľa Juraja III. Práve v tomto období sa u neho začali prejavovať zdravotné problémy, ktoré rozhodne môžeme pripísať jeho životnému štýlu. Lekári mu preto odporučili, aby sa presťahoval do Brightonu (kvôli morskému vzduchu).

Do prímorského mesta sa Juraj sťahoval zo svojej rezidencie Carlton House, kde býval od svojich 18-tich rokov. Práve vo svojom domove sa spojil s Henrym Hollandom, ktorého poveril s interiérovou prerábkou Carlton Houseu. Jeho cit pre umenie bol nesporný a práve vďaka Jurajovi sa do Londýna dostalo niekoľko vzácnych umeleckých diel, ako aj nových trendov v nábytku a interiérovom dizajne.

Carlton House dnes. Foto: emergingwriter / Carton House, Carton Demesne, Maynooth, Co Kildare

Henry Holland pomáhal princovi pri jeho ubytovaní aj v Brightone, kam sa kvôli zdravotným problémom presťahoval. Spolu s členom kráľovskej rodiny prišlo do prímorského mesta aj niekoľko ďalších významných členov londýnskej spoločnosti, čím sa Brighton spopularizoval a stal sa vyhľadávaným letoviskom. Vďaka rýchlemu rastu čoskoro dostal Brighton prezývku Londýn pri mori.

Už v roku 1784 (krátko po presťahovaní sa do Brightonu) spoznal princ z Walesu Máriu Fitzherbert – jeho jedinú skutočnú lásku. Mária bola dvakrát ovdovená katolíčka, ktorá bola navyše od princa o 6 rokov staršia. Podľa platných zákonov potreboval Juraj v tej dobe na sobáš súhlas svojho otca, ktorý mu ho pochopiteľne nedal. Zároveň hrozilo, že by uzavretím manželstva prišiel princ o svoj nárok na trón.

Aj napriek tomu sa Juraj rozhodol v roku 1785 s Máriou tajne oženiť. Podľa zákona však bolo manželstvo neplatné a z politických dôvodov aj utajené. Mária považovala Božie zákony za nadradené tým kráľovským a verila v legitímnosť sobáša. Nasledujúce roky boli z Jurajovho pohľadu katastrofou a jeho životný štýl mu prinášal len narastanie dlhov, ktoré musel riešiť parlament radikálnym spôsobom.

Maria Fitzherbert. Foto: Pitter, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Nenávidel svoju manželku

Aby boli splatené jeho dlhy, musel sa Juraj oženiť s Karolinou Brunswick. Je nutné povedať, že k manželstvu bol donútený a svoju novú (tentokrát) oficiálnu manželku z duše nenávidel. Okrem toho, že ho fyzicky ani trochu nepriťahovala, o nej princ vyhlasoval, že má pochybné hygienické návyky. Juraj sa ešte viac ponoril do alkoholu a jeho nová manželka mu „poslúžila“ len na jednu vec – splodenie potomka.

Aj napriek deklarovanej odpudivosti mal spolu tento pár niekoľko intímnych chvíľ, z ktorých vzišiel potomok. Narodenie dcéry považovali mnohí za zázrak vzhľadom k tomu, ako sa Juraj k manželke správal. Len pár dní po pôrode bolo dieťa Karoline násilne odňaté a za krátky čas sa s Jurajom od seba formálne odlúčili (dcéra Charlotte umrela v roku 1817 pri pôrode aj s dieťaťom).

Regenstvo a nástup na trón

To, že boli Juraj a Karolina formálne manželia, princa nijakým spôsobom „nelimitovalo“ a mohol svoju oficiálnu partnerku posúvať na druhú koľaj pri užívaní si života a to najmä s dvornými dámami. Zmenu v situácii privodil rok 1810, v ktorom princov otec Juraj III. utrpel vážnu metabolickú poruchu, po ktorej takpovediac zošalel. Juraj sa tak stal regentom – dočasným zástupcom panovníka. Všetkým však bolo jasné, že Juraj III. sa už zo svojho stavu nezotaví.

Nástup na trón však nebol vôbec jednoduchý, pretože musel Juraj IV. riešiť hneď niekoľko problémov. Tým najväčším bol vnútorný politický konflikt súvisiaci s emancipáciou katolíckej cirkvi. Počas jeho regenstva zaznamenala antifrancúzska aliancia výrazný úspech, keď porazila Napoleona. Zároveň sa prejavilo aj Jurajove umelecké cítenie, keď vytvoril tzv. regentský sloh (Regent Park a Regent street v Londýne, umelecký bol aj exotický kráľovský pavilón v Brightone).

Korunovácia Juraja IV. Foto: Profimedia

Smrť otca v roku 1820 znamenala, že Juraj IV. sa stal novým panovníkom so všetkým, čo k tomu patrí. A práve tu na scénu nastúpila jeho formálna manželka Karolina. Nový kráľ jej odmietol priznať práva kráľovnej a intenzívne sa pokúšal o rozvod, ktorý sa mu ale nedarilo uskutočniť. Najavo by tak mohol vyjsť spôsob jeho života, ktorý by dozaista spôsobil škandál. Tento „problém“ sa takpovediac vyriešil sám, nakoľko Karolina v roku 1821 umrela.

Obezita a omamné látky

Juraj neupustil od svojho bujarého života ani v nasledujúcich rokoch, čo sa začalo ešte viac podpisovať pod jeho zdravotný stav. Zhruba od svojich 30-tich rokov trpel veľkou obezitou, čo mu spôsobovalo problémy s dýchaním. Podľa zdrojov bol veľmi náročným pacientom a aj napriek dekadentnému štýlu života, ktorý bol plný nezdravých vecí, bol veľmi úzkostlivý.

Foto: See page for author, CC BY 4.0, via Wikimedia Commons

Okrem závislosti na alkohole bol kráľ závislý aj na liehovú tinktúru zvanú laudanum, čo je v podstate zastaraný výraz pre ópium. To síce na krátky čas privádzalo „blažený“ stav, no v tej dobe sa užívalo spôsobom, ktorého výsledkom boli rôzne nevoľnosti a žalúdočné problémy. Na verejnosti sa v posledných rokoch kráľ ukazoval len veľmi málo, až napokon v roku 1830 vo veku 68 rokov zomrel.

Uložiť článok

Najnovšie články