Doteraz som musel medzi mestami prelietavať kvôli bezpečnosti. Taliban kontroloval viac-menej všetky cesty medzi mestami a robil pravidelné prepady. Cestovanie po zemi pred rokom 2021 sa rovnalo samovražde. Teraz sa situácia zmenila a keď Taliban kontroluje celú krajinu, tak aj cesty sa stali bezpečnými. Lenže tie cesty vyzerajú, akoby po poriadnom výbuchu.
Ďalšou realitou je, že hlavná diaľnica, napríklad medzi Kábulom a Kandahárom, je posiata rôznymi krátermi po nášľapných mínach. Každý kilometer natrafíte na stopy po nedávnych výbuchoch. Keď Taliban bojoval proti USA a centrálnej vláde, nastražili bojovníci s čiernymi turbanmi míny proti vojenským vozidlám. Proste tá cesta vyzerá ako poriadny ementál a čím väčšia diera, tým lepšie.
Najzamínovanejšia krajina sveta
„Afganistan je najväčším laboratóriom na zbrane,“ povedal mi raz jeden mudžahedín, ktorý bojoval proti Sovietom. „Sme najviac zamínovanou krajinou na svete a každý deň niekto stúpi na zabudnutú nášľapnú mínu,“ dopovie Omar, ktorý pracuje ako odmínovač a ukazuje mi jednu mínu: „Pozri, toto vyrobili v Iráne.
Účelom nie je zabiť, ale zmrzačiť. Dôvod? Zabitý bojovník nie je takou záťažou ako zranený. Táto mína vyletí do výšku kolien a tam exploduje. Výsledok je ten, že človek príde o nohu,“ dopovie a dá mi do ruky mínu, ktorá trhá nohy na počkanie a je jedno, či ide o dieťa alebo o dospelého. Má asi tak 300 gramov a je celá z umelej hmoty, aby ju nedokázali nájsť s detektorom kovov. Cítim z tej míny smrteľný chlad. Strasie ma a nedokážem si predstaviť, že toto malé nič dokáže zmrzačiť ľudský život.
Po celom Afganistane nájdete rôzne upozornenia, že nech sa nikto nechytá neznámych predmetov. Míny môžu byť všade. Pri cestách, pri záhradách, pri riekach, kde ľudia chodia po vodu. Omar však vyťahuje vo svojom múzeu ďalšie predmety, ktoré si v našom západnom svete nedokážeme predstaviť.
Samovražedná vesta
Držali ste v ruke vestu samovražedného atentátnika? Malý kúsok o rozmeroch 20 x 30 centimetrov, ktorý ostal po nevydarenom výbuchu teraz držím v ruke. Má takmer 5 kíl a keď sa pozriem pozornejšie na vestu, vidím malé olovené guľôčky, ktoré sa po výbuchu rozptýlia do priestoru a vraždia všetko, čo im stojí v ceste. Omar mi ešte ukáže samovražedné pero, mobil a ďalšie predmety, ktoré sa tu používajú cez 40 rokov na odstránenie nepriateľa.
Každým dňom a minútou tu dostanete nejakú emočnú facku, ktorú nie každý vie spracovať. Ja sa napríklad pýtam, ako toto dokážu ľudia prežiť? Kde človek berie tú silu zas a znova vstať a začať odznova? Ako sa z toho celé nezblázniť? Ako tu dokážu vychovávať deti? Ja by som asi ušiel do inej krajiny. Kým rozmýšľam nad vecami, ktoré si neviem predstaviť, tak za oknom auta mám ďalšiu dnešnú realitu.
Hlinené domy, kde nie je elektrika, plyn, kanalizácia, proste nič, čo by uspokojilo našu civilizáciu. Tímto ľuďom je vlastne jedno, kto vládne, hlavne nech je kľud a poriadok. Vôbec sa nezamýšľajú nad vecami, ktoré trápia nás na Slovensku. Ekológia? Vzdelanie? Globálne otepľovanie? Raz som počul jedného západného novinára, ktorý sa pýtal domácich, že prečo si neodpracú ten neporiadok pred domami.
Nedokázal pochopiť, že tí ľudia majú iné problémy ako triedenie odpadu, či vzdelanie svojich detí. Práve deti pomáhajú svojim rodičom prežiť a od 10 rokov pracujú na poliach. Viem si predstaviť aj vaše otázky a úvahy. Afganistan je v rozklade a teraz je hlavnou prioritou prežiť.
Nahlásiť chybu v článku