V pondelok, 2.mája, mali návštevníci bratislavského Majestic Music Clubu možnosť zažiť jedinečný hudobný zážitok. Muzikantské trio experimentátora s klavírnymi zvukmi, Nilsa Frahma, vzniklo z nerozlučného priateľstva, ktorého zárodky siahajú do útleho detstva. Ich cesta začala na základnej škole nahrávaním čudesných zvukov na detský magnetofón a pokračovala k debutovému albumu The Gamble a na veľké svetové pódia.

Skladby z nového albumu spolu s niekoľkými novinkami priniesli aj pondelkovým slovenským fanúšikom. Sám Nils poznamenal, aké je krásne mať takú skvelú atmosféru počas koncertu aj v taký trochu netradičný deň.

Divákov naladil hosť večera, taliansky skladateľ Andrea Belfi v role kamaráta, predskokana a zároveň spoluhráča počas hlavného koncertu. Jeho úvodné experimentálne vystúpenie na bicích predznamenalo kvalitný hudobný večer. Čas a priestor na moment prestali existovať a splynuli v jedno. Atmosferické ambientné zvuky a elektronické podmazy nás na chvíľu preniesli do amazonského pralesa. Kvílivá melancholická atmosféra bubeníckeho minimalizmu v spojení s elektronickými zvukmi umocnila dojem tajomne ponurej atmosféry zahmleného dňa v neznámo.

Diváci prežívali hudbu a jemné odtiene vibrácii každou bunkou svojho tela. To už nastúpilo na pódium Nilsove trio Nonkeen. Úvodná vibrácia silnela a postupne prechádzala do spletitej ambientnej zvukomaľby. Tempo a zvuk gradoval v jednom plynúcom celku. Zdanie vidiny hudby budúcnosti bolo takmer hmatateľné. Z celku vystupovalo sólo basy Frederica Gmeinera, ktoré „obkolesili“ jemné podporujúce zvuky spoluhráčov splývajúce do takmer úplného ticha. Atmosféru v sále obrátila nová skladba s názvom My Circle. Rytmická súhra dvoch sád bicích v podaní Sebastiana Singwalda a Andrea Belfiho doplnená o Fredericovu basu a Nilsov experimentálny klavír. Elektronické šialenstvo z iného sveta? Výrazné vrstvenie a nabaľovanie sa ambientných plôch nesúcich sa ponad „minimalistický“ stály rytmus. Opakujúca a stupňujúca sa slučka zvukových variácií. Jedinečné a neuchopiteľné hudobné majstrovstvo. Na okamih popustenie uzdy. Uvoľnenie. Vtipná party hra na pódiu v podaní samotných interpretov. Nils stojaci na otáčavej klavírnej stoličke udávajúci rytmus so šejkrom v ruke, či neskôr ležmo „plávajúci“ na repráku. Uvoľnené tanečné kreácie jeho spoluhráčov, pripíjanie si s divákmi spopod pódia, catering a prezentácia novej platne v priamom prenose. Koncert pokračuje. Spontánnu party v momente vystrieda atmosferické sólo na woodpacky. Detsky hravá radosť zo spoločnej hry Nilsa a Andrea.

Sólo na 4 čineloch, nádherný efekt basovej linky, no i nenapodobiteľné lámané zvuky pripomínajúce fujaru či starý gramofón. Aj to bolo trio Nonkeen. Nilsova jemná klavírna bodka na záver bola zaslúženým prídavkom po búrlivom potlesku divákov. Rozplývala sa. Splynula s tichom. Atmosféru ku koncu vytrhla zrýchľujúca sa elektronika. Podčiarkla chvejivé hudobné napätie, ktoré rezonovalo ešte dlho potom v odchádzajúcich divákoch.