7. september 1936 bol smutný deň. V zoologickej záhrade v meste Hobart nachádzajúcom sa na austrálskom ostrove Tasmánia zahynul Benjamin, posledný vakovlk tasmánsky, známy tiež ako tasmánsky tiger. Aj keď to v tej dobe logicky vyzeralo ako ukončenie éry jedného z mnohých živočíchov, ktoré vyhynuli, možno to napokon nebude úplne tak. 

Vedcom z Melbournskej univerzity bol poskytnutý významný finančný príspevok na úrovni 3,6 milióna dolárov iba na to, aby vytvorili laboratórium pre výskum integrovanej genetickej obnovy s príznačným označením TIGGR, uvádza portál IFL Science.

Za ich vyhynutie môže človek

Asi pred 3 000 rokmi boli tasmánske tigre obyvateľmi celej Austrálie. Potom však nastalo ich lovenie a tiež začali mať problémy kvôli psom dingo, ktoré boli konkurenčným dravcom. Jediným šťastím v tomto prípade bol ostrov Tasmánia, kde sa populácia tasmánskych tigrov izolovala. To ich chránilo pred európskymi osadníkmi, ktorí ich prenasledovali, pretože boli označovaní ako zabijaci oviec. Vláda dokonca za jedného zabitého tasmánskeho tigra vyplácala jednu libru. To viedlo k ich postupnému vyhubeniu napokon aj na ostrove Tasmánia.

Keď sa ľudia spamätali, bolo už neskoro. V už spomínanom roku 1936 zahynul posledný známy žijúci zástupca tasmánskeho tigra. Pravdou je, že sa občas objavia správy, že ho videli vo voľnej prírode. Priame dôkazy však neexistujú.

Oživiť ich môže človek

Vedci preto chcú tasmánskeho tigra oživiť a vrátiť naspäť do prírody v Tasmánii. Biotop ostrova ostal nezmenený, takže by sa tasmánsky tiger mohol bez problémov zaradiť do života na ostrove a vrátiť sa na vrchol potravinovej pyramídy, ktorej až do vyhynutia kraľoval.

Pri jeho „oživení“ však nastáva množstvo problémov. Jedným z nich je genetická biodiverzita, čo je základným predpokladom na vytvorenie úspešnej populácie. Ak pracujete s obmedzenou genetickou diverzitou, je pravdepodobné, že potomkovia budú mať zdravotné problémy a populácia bude smerovať opäť k vyhynutiu. Je to niečo také, ako keby sa medzi sebou párili súrodenci či bratranci a sesternice. Preto chcú vedci sekvenovať viacerých jedincov, aby zabezpečili veľké variácie génov a zabezpečili tak, aby vytvorená populácia mohla rásť a prosperovať.

Pomôžu si príbuzným vačkovcom

V roku 2018 tím vedcov publikoval prvú sekvenciu genómu tasmánskeho tigra zo vzorky DNA z múzea v Melbourne. Teraz sa tím pokúša vylepšiť genóm sekvenovaním mnohých ďalších vzoriek na určenie druhovej variácie a porovnáva ich s príbuzným žijúcim vačkovcom – vakomyšou. Ide o príbuzného vo veľkosti myši, avšak porovnávanie môže určiť množstvo a rozsah úprav potrebných na vytvorenie bunky podobnej tasmánskemu tigrovi.

Keď sa tieto informácie dajú dokopy, môže sa začať experiment v štýle Jurského parku. Životaschopná bunka tasmánskeho tigra sa vloží do prázdneho vajíčka vakomyši a to sa umiestni do maternice hostiteľskej matky. A aj keď je veľký rozdiel, najmä vo veľkosti medzi vakomyšou a tasmánskym tigrom, vačkovce sa zvyčajne rodia drobné a svoj vývin dokončujú až vo vaku, zatiaľ čo sa živia mliekom od matky. V tomto prípade, keď by sa narodil malý tasmánsky tiger, bol by vychovaný za pomoci človeka.

Celkovo sa dá očakávať, že tento projekt bude verejnosťou aj kritizovaný a bude spájaný s filmom Jurský park. Jeden z dôležitých vedcov projektu Andrew Pask na otázku, či sme sa nepoučili z filmu Jurský park hovorí, že je zásadne odlišné priviesť späť k životu velociraptora a nedávno vyhynutého tasmánskeho tigra.

Otvoriť galériu (5)

Pozri aj:

Na Sibíri objavili perfektne zachované celé telo vyhynutého medveďa. Ide o unikátny nález