Hladiny morí a oceánov postupne stúpajú už desiatky rokov. Už dávno vedci varovali, že ak to takto pôjde ďalej, niektoré mestá sa celkom stratia pod hladinou a zmiznú z mapy sveta. Ktoré krajiny sa potopia ako prvé a aká je pravdepodobnosť, že budeme svedkami tohto javu aj my?
Situácia sa rapídne zhoršuje
V priebehu 20. storočia stúpala hladina oceánov v priemere o 1,4 milimetra za rok. V priebehu 21. storočia sa situácia rapídne zhoršila. Medzi rokmi 2006 až 2015 stúpala hladina v priemere o 3,6 milimetra za rok, informuje Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA). Odhaduje sa, že oproti roku 2000 stúpne do roku 2100 hladina o 40 až 63 centimetrov.
Ak by sa tak stalo, na Zemi by sa rozpútalo hotové peklo, informuje portál Live Science. Už v roku 2100 by zhoršujúca sa situácia priamo ovplyvnila 250 miliónov ľudí po celom svete, informovala v roku 2019 štúdia publikovaná v časopise Nature Communications. To, či mestá skutočne zmiznú pod hladinou, závisí od toho, či ľudstvo urobí niečo pre to, aby katastrofu odvrátilo.
Veľká časť Holandska sa už teraz nachádza pod úrovňou morskej hladiny, nemizne však pod vodou preto, lebo Holanďania budujú a udržiavajú pobrežnú obranu. Tým najviac plochým miestom na Zemi sú Maledivy pozostávajúce z 1 200 menších koralových ostrovov. Obýva ich viac ako 540 000 ľudí. Nadmorská výška tu dosahuje v priemere len 1 meter.
Čo sa stane do roku 2100?
Ak do roku 2100 stúpne hladina morí o 45 centimetrov, pod hladinou skončí približne 77 % plochy ostrovov. Na zozname ohrozených miest sa nachádza aj Kiribati, malý ostrov v srdci Pacifiku, ktorý obýva približne 120 000 ľudí. V podstate každý, kto žije na ostrovoch v Pacifiku, môže prísť do konca tohto storočia o domov, teda približne 3 milióny ľudí.
Čo sa týka veľkých krajín, najviac postihnutá bude Čína. V pobrežných oblastiach žije približne 43 miliónov ľudí. Ďalší na zozname je Bangladéš, kde môže prísť o domov 32 miliónov ľudí a India, kde dvíhajúca sa hladina môže ohroziť 27 miliónov ľudí. Je teda len otázkou času, kedy po hladinou zmiznú prvé ostrovy a pobrežné mestá. Je však len veľmi nízka pravdepodobnosť, že sa toho staneme očitými svedkami skôr ako v roku 2100.
Napriek tomu však mnoho veľkých miest už teraz ohrozujú kruté záplavy. Desivou ukážkou je Jakarta, hlavné mesto Indonézie. Podľa portálu BBC je mesto s 10 miliónmi obyvateľov tým najrýchlejšie sa potápajúcim na svete. Kvôli podzemnej vode každý rok poklesne o 5 až 10 centimetrov. Väčšina Jakarty by tak pod vodou mohla skončiť už v roku 2050. Situácia je taká zlá, že sa úrady dokonca rozhodli vybudovať nové hlavné mesto. Jakartu tak nahradí mesto Nusantara vzdialené približne 2 000 kilometrov.
Mnohé krajiny si investície nemôžu dovoliť
Nestabilné sú však aj ďalšie mestá s miliónmi obyvateľov, vrátane Dháky, Lagosu či Bangkoku. Do roku 2050 sa pod hladinou môže ocitnúť aj množstvo amerických miest. V mnohých pobrežných mestách sa už teraz záplavy vyskytujú až o 300 % častejšie ako pred 50 rokmi. Podľa výskumu Climate Central je na tom zle aj New York, časovanú bombu má pod nohami takmer pol milióna obyvateľov.
Existuje na tento problém riešenie? Samozrejme, čiastkové riešenia sú. Napríklad, súčasťou miest by mohli byť otvorené priestranstvá, kadiaľ by voda pretekala bez toho, aby vážne poškodila infraštruktúru. Podľa niektorých odborníkov sú však takéto riešenia príliš drahé a nie je isté, do akej miery budú efektívne. Mnohé národy si takéto investície jednoducho nemôžu dovoliť.
Kým bohaté a politicky stabilné krajiny sa teda s veľkou pravdepodobnosťou dokážu udržať nad hladinou ešte desaťročia, v chudobných a nestabilných krajinách je nízka pravdepodobnosť, že sa to podarí.
Nahlásiť chybu v článku