Na našej planéte bez pochybností ovplyvňujeme množstvo rôznych aspektov.
Do akej miery ale ľudia ovplyvňujú svet a prírodu? Ako píše portál Science Alert, na túto otázku sa rozhodla zodpovedať skupina až 287 vedcov zo 160 miest v 26 krajinách sveta.
Ide o najväčší výskum svojho druhu
„Naša štúdia je najväčšia svojho druhu – v globálnom meradle sa snaží prísť na to, ako urbanizácia ovplyvňuje evolúciu,“ vysvetľuje evolučný biológ Marc Johnson z univerzity Toronto Mississauga.
Ako vzor slúžila vedcom ďatelina biela, ktorá síce pochádza z Európy a západnej Ázie, ale nájdeme ju takmer v každej časti sveta. Tím sa rozhodol zozbierať informácie z viac ako 110-tisíc vzoriek – tie vyzbierali nielen z miest, ale i z lesov, predmestí či iných druhov krajiny.
Pomocou hlbinného výskumu prišli na zaujímavý výsledok – pokiaľ prirovnáte mestskú ďatelinu k vzorkám z iných miest, zdieľa s nimi oveľa viac podobných čŕt, než s ďatelinami s rovnakého územia (ktoré sa ale nachádzajú vo voľnej prírode). Čo to ale znamená?
Ako vedci opisujú, ide o príklad paralelnej adaptívnej evolúcie – samostatné populácie sa vyvíjajú rovnakým smerom na rôznych miestach. Výsledky štúdie tak ukazujú jasný vzorec – genetika, klíma či prírodné javy majú oproti zmenám podnieteným ľuďmi oveľa menší vplyv na formovanie týchto vlastností.
„Práve sme dokázali, že sa to deje (často podobným spôsobom) v globálnom meradle,“ povedal ekológ UTM James Santangelo, „aby urbanizácia poháňala paralelný vývoj, mestské oblasti sa musia zbližovať v enviromentálnych črtách, ktoré ovplyvňujú stav organizmov.“
Ďalšou evolučnou zmenou, za ktorú sú zodpovední najmä ľudia, je veľkostné spektrum živočíchov v oceáne. Tým, že sme dlhé roky čiastočne odstraňovali veľké ryby prostredníctvom rybolovu, sme pomohli malým rybám vytvoriť veľké množstvá nových generácií. Ryby sú dnes v priemere o 20 percent menšie a ich životný cyklus je o 25 percent kratší.
Okrem toho sme posunuli evolúciu napríklad u vtákov: „Rozpätie krídel lastovičiek z útesu sa vyvinulo tak, že je kratšie v blízkosti ciest, pričom lastovičky zabité na ceste majú dlhšie krídla, čo je v súlade s výberom pre zvýšenú manévrovateľnosť v premávke,“ vysvetlila zoologička Sarah Otto v roku 2018.
„Získali sme najpresvedčivejší dôkaz o tom, že meníme evolúciu života (v mestách). Okrem ekológov a evolučných biológov je tento fakt dôležitý aj pre spoločnosť,“ vysvetľuje biológ UTM Rob Ness. Množstvo urbanizovanej pôdy pritom do roku 2030 má narásť až o 30 percent v porovnaní s rokom 2000.
„Tieto poznatky by mohli pomôcť zachovať niektoré z najzraniteľnejších druhov Zeme, zmierniť dopady škodcov, zlepšiť blahobyt ľudí a prispieť k pochopeniu základných eko-evolučných procesov,“ uzatvárajú autori.
Nahlásiť chybu v článku