Až štyri storočia bolo územie južného Grónska obývané Vikingami a bolo tak územím, ktoré ohraničovalo túto ríšu na svojom najzápadnejšom bode. Odrazu však, v polovici 15. storočia, Vikingovia Grónsko opustili.
Koncom 10. storočia sa udiali viaceré vlny nórskych migrantov, ktoré sa vyplavili za lepším životom za vidinami zelených kopcov a úrodnej pôdy. Prišli do Grónska a tu sa usadili. Na vrchole sa populácia počítala na tisíce jedincov, ktorí žili v troch rôznych osadách. A odrazu, v 15. storočí, to všetko skončilo, uvádza portál Science Alert.
Extrémne sucho
Laický pohľad na vec by nám mohol napovedať, že dôvodom bola zima. Nový výskum publikovaný v časopise Science Advances však naznačuje, že by sme svoju pozornosť mali presunúť z extrémneho chladu skôr na extrémne sucho.
Historici špekulovali, že príčinou kolapsu spoločnosti v Grónsku mohlo byť čokoľvek. Od náhleho násilného vpádu, cez postupný pokles pôrodnosti až po ťažkosti spojené so zmenou klímy.
Je pravdepodobné, že vyľudnenie spôsobilo viacero faktorov, no za ten kritický sa považoval trvalý pokles teplôt, v tom období nazvaný tiež malá doba ľadová.
Skúmali sediment
Vedci z Univerzity Massachusetts Amherst a Univerzity Buffalo v USA však zistili, že na takéto tvrdenie neexistujú fyzické dôkazy. Rozhodli sa preto preskúmať sedimenty pôdy blízko pozostatkov starovekej nórskej farmy v Grónsku. S odkrývaním každej vrstvy pôdy tak akoby rok po roku postupovali časom do minulosti.
Ich zistenia však prišli s niečím úplne novým. Prudký pokles dažďov a tým pádom čoraz väčšie obdobia sucha spôsobili, že život v Grónsku sa stával viac náročnejší.
Už samotný názov Grónska, v angličtine Greenland, čiže „zelená krajina“, bol zámerne vytvorený zakladateľom vikinských kolónií, ktorý chcel prilákať nových osadníkov. Aj keď boli v podstate oklamaní, rýchlo si zvykli na podmienky a našli tiež bohatstvo v podobe mrožích koží a ich klov, s ktorými obchodovali.
Pestovali nenáročné plodiny a chovali dobytok v extrémnych podmienkach a svoj jedálniček dopĺňali potravou z oceánu. Populácia tak od roku 985 prosperovala a prežila až do polovice 15. storočia.
Teplota sa nezmenila
Vedci študovaním sedimentov zistili, že teplota na začiatku osídlenia bola približne rovnaká ako v 15. storočí, keď Vikingovia toto územie opustili. Predchádzajúce predpoklady totiž hovorili o tom, že priemerná teplota do 15. storočia postupne klesala.
„Pred touto štúdiou neexistovali žiadne údaje zo skutočného miesta osídlenia Vikingov,“ hovorí geovedec Raymond Bradley z Massachusettskej univerzity Amherst.
Bradley a jeho tím strávili tri roky kopaním a odoberaním materiálu z neďalekého dna jazera. Nájdené sedimenty veľmi dobre „vyrozprávali“ príbeh o stabilných teplotách, avšak o stále menšom množstve zrážok. Zistili, že teplota ostávala stabilná, no prostredie bolo čím ďalej, tým viac vyprahnuté.
Táto rana, spojená tiež s napríklad poklesom hodnoty mrožích klov v tom období, mohla jednoducho spôsobiť, že Grónsko už prestalo byť zaujímavé.
Nahlásiť chybu v článku