Akú hudbu máte radi? Je to rock, metal, pop, klasická hudba, či hip-hop? Alebo nejaká iná? Nie je žiadnym prekvapením, že hudba nás robí šťastnejšími a dokážeme sa pri nej uvoľniť, alebo si pri jej počúvaní oddýchnuť. A práve to, ako presne na nás hudba vplýva, resp. ako vplýva na náš mozog, sa vedci pokúsili zistiť pomocou magnetickej rezonancie. A ich závery sú veľmi zaujímavé.
Je jedno či máte radi rock, pop, alebo nejaký iný hudobný žáner. Každý mozog reaguje na hudbu v podstate rovnakým spôsobom. Výskumy ukazujú, že oblasti mozgu, ktoré sú najviac zapojené do analyzovania hudby sú prepojené s ovládaním činností ako je pohyb, pozornosť, motorické funkcie a samozrejme s centrom, ktoré rozpoznáva zvuky.
Ďalej sa ukázalo, že mozog na hudbu reaguje úplne odlišne ako na ostatné zvuky. Napríklad aj tak, že keď sa vám hudba páči, tak mozog vyplavuje do tela dopamín – látku, ktorá pomáha kontrolovať centrum odmeny v mozgu a navodzuje nám príjemné pocity. Dopamín sa tiež uvoľňuje pri športe či pri dobrom jedle, ale aj pri sexe, a tiež aj pri užívaní drog.
Výskum prišiel aj s ďalšími zaujímavými zisteniami, a to takými, že emócie z hudby sa dokážu premietať aj vo vizuálnej rovine. Účastníkom výskumu ukázali obyčajného smajlíka, ktorý mal „neutrálnu“ tvár, teda namiesto úsmevu mal len rovnú čiaru. Potom im púšťali buď pozitívnu hudbu, alebo hudbu, ktorá vyznieva negatívne, pričom sa účastníci pozerali na smajlíka. Zistilo sa, že tí, čo počúvali pozitívnu hudbu, zdalo sa im, akoby sa neutrálny smajlík usmieval. Naopak tí, čo počúvali negatívnu hudbu, mali pocit, že sa smajlík mračí.
Okrem toho, že hudba dokáže takto ovplyvňovať naše emócie, má preukázateľne pozitívne účinky na ľudí, ktorí majú poškodený mozog.
Už v roku 2013 vedci študovali pacientov po mozgovej mŕtvici so syndrómom, ktorý spôsobuje, že na jednej polovici tela pacientovi nefungujú zmyslové podnety ako je zrak, hmat ani sluch. Vedecký tím z taiwanskej národnej univerzity vystavoval takýchto pacientov tichu, potom obyčajnému šumu a napokon klasickej hudbe. Zistili, že klasická hudba mala najpozitívnejšie účinky pri obnove nefungujúcich zmyslov. Dokonca aj šum na nich vplýval lepšie ako obyčajné ticho.
U detí sa zase zistilo, že hudba rozvíja mozog a doslova ich robí múdrejšími. Ukázalo sa, že deti, ktoré sa v detstve vzdelávali v hudbe dosahujú v štúdiu oveľa lepšie výsledky oproti vrstovníkom bez hudobného vzdelania. Vedci to pripisujú najmä pochopeniu nôt a spojenia ich významu so zvukmi, čo má opäť čo dočinenia so spoločným fungovaním rôznych oblastí mozgu.
Je príjemné vedieť, že hudba, ktorú radi počúvame, má na nás toľko blahodarných účinkov. Vyplavuje „hormón šťastia“ čím nám zlepšuje náladu a má preukázateľne pozitívny vplyv na náš mozog, ako aj na vývin detí. Takže si pokojne každý deň doprajte chvíľku a pustite si svoju obľúbenú skladbu alebo interpreta, a to s vedomím, že pre seba robíte niečo dobré.
Nahlásiť chybu v článku