Černobyľská jadrová elektráreň ešte stále obsahuje množstvo rádioaktívneho materiálu, ktorý môže pre ľudí predstavovať hrozbu. Nedávno sme vás aj my informovali o tom, že ju obsadili ruskí vojaci. Čo by sa stalo, keby začali Černobyľ bombardovať?
Čo by sa stalo, ak by Rusi bombardovali Černobyľ?
24. februára ukrajinský prezident Zelenskyj uverejnil prostredníctvom Twitteru status, v ktorom verejnosť ubezpečil, že vojaci položia aj svoj život za to, aby sa nezopakovala tragédia z roku 1986. Prehlásil, že Rusko vyhlásilo vojnu nielen Ukrajine, ale zároveň aj celej Európe. Len o niekoľko hodín neskôr bol napokon Černobyľ obsadený, píše portál Live Science.
Russian occupation forces are trying to seize the #Chornobyl_NPP. Our defenders are giving their lives so that the tragedy of 1986 will not be repeated. Reported this to @SwedishPM. This is a declaration of war against the whole of Europe.
— Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) February 24, 2022
V súčasnosti sa v Černobyle nachádzajú 4 jadrové reaktory, z toho 3 boli vyradené z prevádzky. Reaktor je chránený betónovým sarkofágom a vonkajším plášťom, ktorý váži 32 000 ton. Na mieste je zabezpečený aj rádioaktívny odpad z kontaminovaného zariadenia, ako aj vyhorené jadrové palivo. Aj keď však bolo urobené všetko pre to, aby bolo okolie jadrovej elektrárne čo najbezpečnejšie, v čase explózie sa do vzduchu dostali mnohé životu nebezpečné prvky, vrátane izotopov jódu 131, stroncia 90, cézia 134 a cézia 137.
Mnohé z nich majú natoľko dlhý čas rozpadu, že aj keď od havárie uplynuli už desiatky rokov, stále môžu byť nebezpečné, informuje Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.
Už predtým, ako Rusi obsadili Černobyľ, sa mnohí obávali toho, že následkom invázie by sa mohlo do ovzdušia opäť dostať nebezpečné množstvo rádioaktívneho materiálu. Podľa bývalého námestníka ukrajinského ministerstva vnútra Antona Gerašenka by rádioaktívny prach mohol pokryť Ukrajinu, Bielorusko, ale aj niektoré krajiny Európskej únie.
Väčšiu hrozbu predstavujú stále funkčné jadrové elektrárne
Podľa odborníka na jadrové zbrane Edwina Lymana však situácia nemusí byť taká hrozivá, ako sa môže zdať na prvý pohľad. Je skutočne náročné predstaviť si, aké následky by mohlo mať bombardovanie Černobyľu. Podľa neho by to však nestačilo na to, aby sa do ovzdušia dostalo významné množstvo rádioaktívneho materiálu.
Podľa portálu Bloomberg sa v krajine nachádza 15 jadrových reaktorov, ktoré sú stále funkčné a v prevádzke. Mnohé z nich sú už také zastaralé, že v iných krajinách by ich prevádzku z bezpečnostných dôvodov už dávno zrušili. Tie preto predstavujú omnoho závažnejšiu hrozbu, ako Černobyľ. Samozrejme, netreba zanedbávať ani riziko, aké predstavuje Černobyľ, toto miesto nebude úplne bezpečné ešte po stáročia. V každom prípade, Černobyľ leží na strategickej trase, ktorú ruské vojská využívajú na presun do Kyjeva.
Podľa Dany Drábovej, českej jadrovej fyzičky, by ruské vojská nemohli spôsobiť v Černobyle ďalšiu jadrovú katastrofu, a to ani v prípade, ak by nasadili tie najsilnejšie zbrane. Myslí si, že rádioaktívne častice by sa pri bombardovaní Černobyľu rozšírili do vzdialenosti nanajvýš 30 kilometrov. Oblak, ktorý by pri útoku mohol vzniknúť, by s najväčšou pravdepodobnosťou neprekročil hranice uzavretej zóny, prezradila Denníku N.
Môže sa rozpútať peklo
Čo sa však týka stále funkčných jadrových reaktorov, ak by ich uprostred vojnového konfliktu zasiahla zablúdená (alebo zámerne namierená) raketa, znamenalo by to hotové peklo. Problém môžu predstavovať aj narušené dodávky elektrickej energie, jadrové elektrárne totiž potrebujú nepretržité zásobovanie. Zaúradovať môže aj ľudský faktor. V súčasnosti sa obyvatelia Ukrajiny ocitli v extrémne nebezpečnej situácii a ani pre zamestnancov jadrových elektrární nie je také jednoduché dostať sa do práce. Zabezpečiť, aby reaktory správne fungovali, sa preto stalo o to náročnejšou výzvou.
Ak by došlo ku katastrofe, k jadrovým reaktorom sa nemusia včas dostať ani záchranné jednotky, vrátane hasičov. Nehovoriac o tom, ako by to mohlo zasiahnuť už aj tak trpiacich civilistov. Či už však väčšiu hrozbu predstavuje Černobyľ alebo iné jadrové elektrárne, Ukrajinci sú odhodlaní chrániť svoje územie za každú cenu, píše portál The New York Times.
Po tom, čo Rusi Černobyľ napokon obsadili, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu spozorovala mierne zvýšenie úrovne radiácie. Došlo k nemu následkom toho, že sa po území pohybovali tanky. Hladina radiácie však naďalej ostáva v hraniciach normy, inštitúcia situáciu aj naďalej sleduje, informoval portál ABC News.
V prípade, ak dôjde k narušeniu bezpečnostných prvkov, môže podľa portálu Live Science predstavovať hrozbu aj požiar, ku ktorému môže dôjsť. Čo sa však radiácie týka, Černobyľ momentálne pre ľudí hrozbu nepredstavuje, a to ani v prípade, ak by sa ho ruské vojská rozhodli bombardovať.
Nahlásiť chybu v článku