Tomasz Sokulski pochádza z ukrajinského mestečka Dolyna, ktoré sa nachádza neďaleko Ivano-Frankivska, o ktorom v týchto dňoch počul v spojitosti s vojenskými útokmi každý. Napriek tomu, že aktuálne žije a študuje v Londýne, situácia ho zasiahla. Na Ukrajine má svoju rodinu, priateľov a spomienky na časť svojho života. Preto je rozhodnutý ju pomôcť ochrániť. Vytvoril finančnú zbierku a ak to bude možné, chce vstúpiť k terotoriálnej obrane. V rozhovore nám opísal už povestnú silu, s ktorou sú Ukrajinci ochotní brániť svoje domovy a zároveň vysvetlil, prečo cíti povinnosť pomáhať, o to viac, že sa nachádza mimo Ukrajiny a má na to možnosti.
„Byť v tomto čase stovky kilometrov od mojej rodiny a priateľov a nevedieť, či sú v bezpečí, je mimoriadne ťažké. Mnohí z nich v súčasnosti utekajú zo svojich domovov za hranice, nemajú prácu, príjem, auto, peniaze ani prístup k jedlu či zdravotnej starostlivosti. Momentálne sa ku nim nemôžem pripojiť a čakám, či sa môžem prihlásiť do armády, aby som bojoval po boku svojich krajanov,“ opísal Tomasz situáciu, v ktorej sa nachádza. Napriek tomu, že vzdialený dlhé kilometre od krajiny, z ktorej pochádza, jej osud mu nie je ľahostajný.
V rozhovore s Tomaszom sa dozviete:
- Ako zvládal prvý deň, keď svet zobudila správa, že Rusko vojensky napadlo Ukrajinu?
- Prečo chce ísť pomáhať na Ukrajinu, napriek tomu, že môže zostať v Londýne?
- Aká je jeho najväčšia motivácia a prečo nepociťuje strach?
- Aké spomienky mu pomáhajú urobiť takéto ťažké rozhodnutie?
- Čo je to teritoriálna obrana, do ktorej chce s kamarátmi vstúpiť? A čo by bolo jeho úlohou, ak by sa tak stalo?
- Čo v tejto chvíli potrebujú ľudia na Ukrajine?
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako si sa dozvedel o vypuknutí vojny na Ukrajine? Čakal si, že by takáto situácia mohla nastať podľa uplynulých týždňov, ktoré jej predchádzali?
Poviem ti pravdu – keď mi kamarát posielal videá jedného blogera z opozície, bol som k tomu skeptický. Hovoril som, že je to iba hra, a že iba provokujú.
To, že vypukla vojna som sa dozvedel od sesternice. Zobudil som sa o jedenástej londýnskeho času, ona mi napísala o piatej ráno, že sa začala vojna, začalo sa strieľať. Potom som našiel videá z ostreľovania vojenského letiska v Ivano-Frankivsku, ktoré sa nachádza asi 60 kilometrov od môjho mesta. Začal som situáciu sledovať a teraz používam Telegram 24/7.
Najprv som tomu nechcel veriť, ale s každou hodinou mi to dochádzalo viac. Prvý dojem bol, že toto vôbec nie je možné.
To si hovoril asi každý, ale ja som bol sklamaný ešte viac z toho, ako som si myslel, že je to iba provokácia. Nechcel som povedať kamarátovi, že mal pravdu a je to realita. V ten deň to všetko gradovalo a asi po šiestich hodinách ma tak bolela hlava, že som si ju už ani necítil a nevedel som si nájsť svoje miesto.
Chcel by si sa z Londýna vrátiť na Ukrajinu? Akú máš motiváciu?
Dohodli sme sa kamarátmi, že pokiaľ pôjdu oni, tak aj ja. To bolo naše prvotné rozhodnutie. Po tom, ako som si začal zisťovať, že čo a ako, tak teraz im už ja hovorím im, že by sme mali ísť. Aj keď sme nikdy nebojovali. Keď sa potvrdilo, že prijímajú dobrovoľníkov do teritoriálnej obrany, tak som hneď povedal, že určite pôjdem.
Mám rád svoje mesto, budem si ho zastávať a nedovolím žiadnemu vrahovi prísť do krajiny, kde som sa narodil, behal, vyrastal.
Keby sa to stalo, tak len skrz moju mŕtvolu. To by som bol ochotný spraviť. Na Ukrajinu patrím, tam som sa narodil a vyrástol. Ale to by asi urobil každý, kto má rád svoju krajinu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Nepociťuješ strach?
Keď robíš takéto rozhodnutie, pozeráš sa do očí smrti – ako sa dramaticky hovorí. Ale bohužiaľ, alebo našťastie, ten strach vôbec nemám. Za čo môže mať väčší zmysel zomrieť, ak nie za svoju krajinu, v ktorej si sa narodil, vyrastal a chodil do školy?
Navštevoval som tam základnú umeleckú školu, chodil som tancovať, kresliť, s kamarátmi a s dievčatami von. Keď si to tak zoberieš, toto je ako keby som mal teraz predať celé svoje detstvo, iba kvôli tomu, že mám chvíľu pokoj tu v Londýne. Pretože nikdy nevieme, čo sa môže stať. To by som nespravil.
Moje detstvo by nemalo cenu. A je to to najlepšie z môjho života. To sú iné sily, ktoré mi pomáhajú urobiť takéto rozhodnutia.
Ako si spomínal, chcel by si sa stať dobrovoľníkom v teritoriálnej obrane. Čo to znamená? Čo by bolo tvojou úlohou?
Úlohou dobrovoľníkou v terotoriálnej obrane je chrániť svoje mesto. Napríklad chytať ľudí, ktorí chodia po bytoch a klamú, kontrolovať, či niekto neposiela signály, kontrolovať teritórium počas vojenského stavu. Či už počas denných služieb alebo nočných, od ôsmej do šiestej rána.
A samozrejme, keby sa situácia vo viac postihnutých mestách zhoršovala, tak by sme išli tam. Ale prvoradou našou úlohou by bolo chrániť naše mesto pred potenciálnou hrozbou. Potom by nám už vláda povedala, čo by sme mohli teoreticky robiť.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Organizuješ zbierku na pomoc ľuďom postihnutých vojnou. Prečo si sa pre to rozhodol?
Pretože peniaze už ľudia na Ukrajine nepotrebujú. Potrebujú však veľa iných vecí. Myslím si, že keď nie som priamo na Ukrajine, tak mám ešte väčšiu zodpovednosť. Keď mám teraz viac možností ako oni, môžem urobiť všetko pre to, aby som pomohol ľuďom, ktorí nerozmýšľajú nad ničím iným, než ako prežiť. Oni tam strieľajú a posielajú do sveta odkaz o tom, akí sú silní. Takže všetky vyzbierané prostriedky poputujú pre Červený kríž.
Ak by ste mali záujem finančnú zbierku Tomáša a jeho kamarátov podporiť, môžete tak urobiť priamo na tomto odkaze.
Nahlásiť chybu v článku