Vladimir Vladimirovič Putin stojí na čele najväčšej krajiny sveta už neohrozene v podstate od roku 1999, kedy si striedal funkciu premiéra a prezidenta. Bolo a aj je v podstate jedno, ako sa jeho funkcia v 21. storočí volá, vždy bol na čele Ruska a robil si s ním to, čo chcel.
Predok slúžiaci Stalinovi
Putin sa narodil v sovietskom Leningrade, v dnešnom Petrohrade, v roku 1952. Rodičia boli robotníci, otec bol členom komunistickej strany. Jeho starý otec Spiridon Putin bol osobným kuchárom Vladimira Lenina a Josifa Stalina. Rodina tak mala väzby na najmocnejšie pozície v krajine už dávno predtým než sa z ešte nenarodeného Vladimira stal muž, ktorého moc sa dá porovnávať práve s Leninom či Stalinom.
Putin chodil do školy neďaleko svojho domu, kde sa mimo iného naučil aj nemčinu. V roku 1970 nastúpil na Leningradskú štátnu univerzitu a vyštudoval právo. Po jej dokončení vstúpil do KGB, už predtým povinne do komunistickej strany.
V KGB pôsobil v kontrarozviedke a neskôr bol v roku 1984 poslaný do Drážďan vo východnom Nemecku. Tam mal podľa spisovateľky Maši Gessenovej, ktorá je autorkou jeho biografie, zhromažďovať hlavne výstrižky z novín. Novinárka Catherine Beltonová však tvrdí, že Putin sa tam zapájal do koordinácie KGB, podporoval teroristov, riadil predaj zbraní, či obstarával bezdrôtové technológie.
Na ceste k moci
S rozpadom Sovietskeho zväzu a KGB sa vrátil do Leningradu, kde obnovil svoje priateľstvo s Anatolijom Sobčakom, z ktorého sa krátko potom stal starosta Leningradu, uvádza sa v knihe o Putinovi. V roku 1990 sa stal jedným z jeho poradcov a to mu otvorilo brány do sveta politiky.
Kariérne rástol, no ukázali sa aj prvé prešľapy, keď povolil vývoz drahých kovov za podhodnotenú cenu výmenou za potravinovú pomoc, ktorá nikdy neprišla. Išlo vtedy o sumu 93 miliónov dolárov. Žiadna zodpovednosť voči nemu však nebola vyvodená.
Neskôr sa stal prvým podpredsedom vlády Petrohradu a v roku 1997 stál už po boku prezidenta Borisa Jeľcina. O rok neskôr ho Jeľcin vyhlásil za riaditeľa FSB, teda spravodajskej organizácie, ktorá bola nástupníckou po KGB.
Najväčšia krajina sveta pod palcom
Rok 1999 bol pre Putina zlomový. Bol vymenovaný za jedného z troch prvých podpredsedov, neskôr ho Jeľcin menoval do funkcie predsedu vlády Ruska a povedal, že chce, aby bol Putin jeho nástupcom. V ten istý deň Putin ohlásil kandidatúru na prezidenta.
Ním sa aj stal v roku 2000 a od tohto okamihu môžeme tvrdiť, že Rusko si drží až doteraz v hrsti. Prvú veľkú výzvu zažil krátko po menovaní, keď nastala katastrofa ponorky Kursk. Túto krízu nezvládol a bol kritizovaný za to, že trvalo niekoľko dní, kým sa vrátil z dovolenky, aby situáciu riešil. Námorníkov v ponorke sa zachrániť nepodarilo.
V roku 2002 nasledoval teroristický útok v moskovskom divadle a následná rukojemnícka dráma, pri ktorej zomrelo 130 ľudí. Zjavne zbabraná operácia však Putinovi neuškodila a viac ako 80 % obyvateľov si myslelo, že Putin zaujal správny postoj. Zdalo sa, že Putin si môže robiť v krajine čo chce, u občanov je populárny.
Polónium, Novičok, LGBT a ľudské práva
Kým správny politik by mal byť pripravený znášať kritiku a vyvodzovať z nej dôsledky, Putin to robí svojským spôsobom.
Jedným z nepohodlných ľudí bol Alexander Litvinenko, bývalý dôstojník FSB. Ten sa kriticky vyjadril voči Putinovi a korupcii. Ukrýval sa v Spojenom kráľovstve, avšak nie večne. V novembri 2006 sa stretol s viacerými osobami, ktoré mali prepojenie na Rusko, najviac sa spomínajú Andrej Lugovoj a a Dmitri Kovtun.
Po stretnutiach mu prišlo veľmi zle, mal hnačky a bol nútený ísť do nemocnice. Niekoľko týždňov v nemocnici chradol, lekári nevedeli, čo mu je, no on vedel, že ho otrávili. „Chcem, aby svet videl, čo mi urobili,“ povedal Litvinenko na smrteľnej posteli.
7/ There is far more. Alexander Litvinenko, poisoned to death with radioactive polonium in a London hotel cafe by two Russian operatives, one of whom went on to serve in the Russian Duma. He’s still serving there. pic.twitter.com/4zgFsGzgAu
— Jim Sciutto (@jimsciutto) February 23, 2022
Následná pitva ukázala, že bol otrávený rádioaktívnym polóniom 210, ktorý mu dali do nápoja. Výrobou polónia sa zaoberá najmä Rusko a správa zo Spojeného kráľovstva priamo označuje vtedajšieho riaditeľa FSB a tiež Putina z toho, že vraždu schválili.
Nepohodlných ľudí, ako napríklad Sergej Skripaľ, ale aj opozičného politika Navaľnyjho sa tiež pokúsili usmrtiť nervovou látkou Novičok a opäť nariadenie útokov smerovalo k najvyššiemu ruskému predstaviteľovi.
Ľudské práva sú v Rusku téma sama o sebe. Mimovládna organizácia Human Rights Watch hovorí o prenasledovaní, zastrašovaní či väznení politických aktivistov. Takisto je v Rusku cenzúra LGBT a zákon o „gay propagande“ priamo viedol k zvýšenú násiliu voči komunite LGBT.
Najbohatší muž planéty?
Putin počas svojho pôsobenia v politike rozprávkovo zbohatol. Pred presne piatimi rokmi informoval slovenský portál oPeniazoch, že Putinov majetok môže byť až na úrovni 200 miliárd dolárov. Problém však je, že nie je možné dostatočne overiť výšku jeho aktív. Putin podľa rôznych správ vlastnil 37 % ropnej spoločnosti Surgutneftegaz, takmer 5 % Gazpromu a tiež veľký podiel v obchodníkovi s komoditami Gunvor.
Bulvárny portál The Sun píše o palácoch väčších, ako je Buckinghamský, spomínajú sa tiež jachty, lietadlá či vrtuľníky. Putinov majetok by mal byť až 60-násobne väčší, než je majetok bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa.
„Hitler“ s jadrovými zbraňami
Putina dnes bývalý ukrajinský prezident a súčasný poslanec Petro Porošenko označil novodobým Hitlerom. Na rozdiel od Hitlera, Putin, resp., Rusko patrí medzi krajiny s jadrovými zbraňami. Od bombardovania Hirošimy a Nagasaki chcel mať Stalin jadrové zbrane tiež. To sa pomerne rýchlo podarilo, pričom Sovietsky zväz vykonal aj najsilnejší výbuch v histórii jadrových zbraní, a to odpálením vodíkovej Cár bomby.
V roku 1990 mali Rusi vo výzbroji až 45-tisíc jadrových hlavíc. V súčasnosti by to malo byť okolo 6 400. Dôležité však nie je iba mať jadrovú zbraň, ale vedieť ju aj dopraviť na miesto, kde má vybuchnúť. Ani v tom však Rusko nezaostáva a má rakety s medzikontinentálnym doletom, a to až na úrovni 16-tisíc kilometrov. Znamená to, že Rusko môže prakticky zasiahnuť hocijaký strategický cieľ na Zemi.
To vzhľadom na započatý konflikt na Ukrajine nie je dobrá správa a aj preto je NATO pravdepodobne zdržanlivé v snahách pomoci Ukrajine. Samozrejme, aj ak by NATO Ukrajine pomohlo, neznamená to, že Putin tieto zbrane použije. Ak by áno, bola by to oficiálna vstupenka do „klubu“ k Hitlerovi či Stalinovi.
Nahlásiť chybu v článku